Archív Nedeľných čítaní a homílií

4. adventná nedeľa - rok B


     Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“ Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel.


Lk 1, 26- 38

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Ľudia možno nikdy tak netúžili po vlastnom dome, ako dnes. Sú schopní zaplatiť veľké peniaze za hocijaký dom alebo byt, len nech im patrí. Veď postupom času ho upravia, prerobia, prestavajú… Dôležité je mať vlastnú strechu nad hlavou a byť tam šťastný. Iste aj tu, medzi nami, nájdu sa ľudia, ktorí čakajú na vlastný byt a túžia po ňom.
     Aj v evanjeliu dnešnej nedele je reč o dome a príbytku. Nie je to stavba budovaná z tehál a kameňa, ale je to telo Panny Márie. Udalosť z evanjelia by sa mohla smelo nazvať riskantnou, revolučnou, originálnou a jedinečnou, lebo odpoveď Márie nie je len jej osobným súhlasom, ale bola daná v mene celého ľudského pokolenia. Správa evanjelistu Lukáša obsahuje tri vynikajúce myšlienky, ktoré by sme si aj my mohli osvojiť.
     Prvou je ZVESTOVANIE. Boh nie priamo, ale prostredníctvom posla oznamuje Márii neslýchané veci. Zvestovanie nám ponúka veľmi dôležité otázky: Jestvuje aj v živote iných ľudí niečo podobné? Zosiela im Boh svoje posolstvo? Je zvestovanie aj v mojom živote? Vieme zo Svätého písma, ale aj zo skúseností, že Boh sa obracia na každého človeka, teda aj na mňa. Lebo Boží hlas zaznieva odvšadiaľ, ale nie je hlasný a hromový, ale podobný jemnému vánku. Boh nechce prehlušiť ľudské hlasy a nevnucuje sa. Svoje posolstvo nám zvestuje cez bolesť, rozlúčku, žiaľ… Inokedy cez čnosť, svätosť, dary Ducha… Niekedy zasa cez hrdinstvo trpiacich, cez veriaceho človeka… Dakedy sa dotkne pri modlitbe, pri svätej omši, pri počúvaní Božieho slova… Koľkokrát však tieto posolstvá neprijímame, nechceme si pripustiť, že sa to prihovára sám Boh a kráčame nemo okolo nich? Zvestovanie je v našom živote a musíme byť veľmi pozorní, aby sme ho zachytili, osvojili si, a tak dali Bohu svoj súhlas.
     Druhou myšlienkou je, že Mária povedala Bohu ÁNO a stala sa Božím PRÍBYTKOM. To je odkaz aj pre nás. Ak zachytíme Božie zvestovanie a stotožníme sa s ním, stávame sa Božím príbytkom. Nesmieme ho poškvrniť a zašpiniť, ale udržiavať v čistote a poriadku cez modlitbu, sviatostný život, Eucharistiu, Božie slovo, úctu a lásku k blížnym.
     Blížia sa Vianoce. Boh chce doslova „pristáť“ v našej duši. Aby to On mohol zrealizovať, my musíme odstrániť všetko, čo mu na tejto ceste prekáža. Majme cez tieto dni otvorené oči, uši ale najmä srdce pre Božie zvestovania a dovoľme mu, aby si z nás urobil svoj príbytok. Odpovedajme na jeho ponuky tak, ako Mária a potom budú naše Vianoce naozaj krásne a požehnané. Treťou myšlienkou vyplývajúcou z evanjelia je, že Mária sa SLOBODNE ROZHODLA byť Božím príbytkom. Boh jej dal ponuku a čakal, či ju prijme. Máriina odpoveď bola jasná: Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova. Dala najkrajšiu odpoveď, akú vôbec možno dať Bohu. Aj my sa podobáme Márii v tom, že Boh nám dáva svoje ponuky a čaká na naše, na moje, slobodné rozhodnutie. Dokážem však odpovedať vždy tak, ako Mária? Dávam sa vždy Bohu k dispozícii?
     V tejto chvíli sa asi všetci musíme červenať, lebo si uvedomujeme, koľkokrát Boh miesto ÁNO, počul z našich úst NIE! Nebudem slúžiť, odmietam chorobu, nechce sa mi chodievať do kostola, som pohodlný vychovávať svoje deti vo viere, nechcem prijať ďalšie dieťa, odmietam pristupovať k spovedi, neuznávam morálny zákon, nechcem prestať s alkoholom… Koľko NECHCEM sme už v živote vyslovili? Ale ako potom môžeme byť Božím príbytkom, keď nechceme?!
     Iste mnohí z vás čítali knihu od Arthura Haileyho Letisko. Opisuje v nej dramatický príbeh z leteckej dopravy. Poškodené lietadlo sa vracia na letisko, ale tam zúri snehová víchria a pristávacia dráha je zatarasená. Vládne veľké napätie. Mnohým ľuďom hrozí smrť. Podarí sa dostatočné dlhú dráhu očistiť a pripraviť na pristátie lietadla? Podarilo sa to tesne pred pristátím.