Archív Nedeľných čítaní a homílií

4. nedeľa „cez rok“- rok B


     V sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil. I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci. A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“ Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“ Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.“ A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine.


Mk 1, 21- 28

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Iste poznáte človeka, ktorý má povesť dobrého odborníka v oblasti, v ktorej pracuje. Poznajú ho ľudia nielen na pracovisku, ale aj v meste v ktorom býva, často vystupuje v komunikačných prostriedkoch a novinári sa pýtajú na jeho názor. A možno aj vy ste už viackrát využili jeho službu a pomoc.
     Ježiš tiež bol dobre známy mnohým ľuďom a zvesť o ňom sa neustále niesla. Svedčí o tom aj dnešné evanjelium. Marek píše: A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine.
     Ani sa nečudujeme Markovmu tvrdeniu, lebo dobre vieme, že Ježiš nikoho nenechal na pochybách o tom, že je prorokom a Božím Synom. Jasne o tom rozprával v Nazarete i v Kafarnaume. V Nazarete ho dokonca preto chceli ukameňovať, ale on sa nezľakol a naďalej rozprával veľmi jasne o svojom poslaní. Ľudia hneď vycítili jeho múdrosť, lebo nerozprával ako zákonníci, ktorí len opakovali to, čo počuli od svojich učiteľov a nemali vlastný názor. Ježiš sa však nebál rozprávať a vysvetľovať súvislosti, ktoré sú medzi Zákonom a spôsobom, akým sa Zákon žije a rozvíjať súvislosti medzi Zákonom a životom jeho poslucháčov. Konkrétne učil, čo majú ľudia robiť a ako majú žiť, aby plnili Boží zákon. V tej chvíli poslucháči vycítili, že nepočujú prázdne reči farizejov a zákonníkov, ale slovo samého Boha. Ich predtuchu potvrdila aj príhoda zo synagógy, kde najskôr diabol začal Ježiša vyrušovať, ale pod vplyvom jeho slova napokon vyznal, že Kristus je Boží Svätý a musel z posadnutého človeka vyjsť. Aby v Nazarete diabol Ježiša umlčal, vnukol ľuďom, nech ho vyvedú za mesto a kameňujú, v Kafarnaume mu to Ježiš vrátil, keď jeho umlčal a vyhnal ho z posadnutého človeka. Možno sa preto čudovať, že chýr o Ježišových skutkoch sa rozšíril po celej galilejskej krajine? Veď kto z ľudí dokázal komunikovať s diablom a rozkazovať mu?
     Stretnutie Pána s diablom v synagóge je pre nás veľmi poučné. Potvrdzuje, že Ježišovi nasledovníci povedú podobný zápas so striedavými úspechmi a všetko bude závisieť na vôli tých, ktorým sa Božie slovo bude oznamovať. Ak sa totiž diablovi podarí zoslabiť náš vzťah k Božiemu slovu, on sa stáva víťazom a my porazenými. Využíva k tomu veľa prostriedkov: klamstvo, pýchu, neposlušnosť, lenivosť, ľahostajnosť... A doznajme si, že tieto diabolstvá sa často hlásia najmä vtedy, keď sa chceme stretnúť s Božím slovom. Či nie práve v kostole pri čítaní a počúvaní Božieho slova upadáme do driemot alebo sa rozptyľujeme a dávame pozor najmä na gramatické či štylistické chyby, ktorých sa dopustil kňaz. Alebo doma, koľko výhovoriek si dokážeme nájsť, len aby sme nemuseli chytiť do ruky Sväté písmo! K tomu sa pridruží únava, neposednosť detí, práca v domácnosti, dobrý program v televízii… Tiež v spoločenstvách mnohí považujú za zbytočné čítať Bibliu, veď sú aj iné, potrebnejšie a dôležitejšie veci, ktoré treba predebatovať. Pritom sa reč často skĺzne do ohovárania, zbytočného kritizovania a posudzovania. A diabolstiev, ktoré nás odrádzajú od Božieho slova, by sme mohli vymenovať ešte veľké množstvo.
     Ježiš nás však vyzýva, aby sme sa nedali odradiť a znechucovať pred Božím slovom. Ak ho pozorne a s vierou prijmeme, stáva sa osvedčeným prostriedkom, ktorým možno umlčať a zahnať akékoľvek diabolstvo. Vtedy sa aj my staneme známymi medzi ľuďmi, lebo o svojej viere nebudeme iba rozprávať, ale sa ju budeme snažiť aj každodenne prežívať. Úspech však tkvie v tom, že prijmeme do svojho života Božie slovo.
     Skupina katolíckych novinárov prechádzala okolo veľkolepých vodopádov a boli svedkami, ako na vrcholec vodopádu priletel jastrab. V zobáku držal kuriatko a začal ho pokojne jesť. Nevšímal si však, že voda sa pomaly dvíhala. Možno sa spoliehal na silu svojich nôh, ktorými sa v prípade nebezpečenstva odrazí a uletí. Lenže nohy mu v ľadovej vode tak skrehli, že keď nebezpečenstvo naozaj prišlo, nevládal sa odraziť a vzlietnuť, ale aj s korisťou padol do prúdu vodopádu a zahynul. Jeden z novinárov vtedy poznamenal: Tak vyzerá dnešný človek, ktorý sa neživí Božím slovom a nežije Božím životom. Rúti sa do večnej záhuby aj s rozkošami, ktoré ho zmrzačili a zotročili.
     My túžime po večnej blaženosti. Prispôsobme tejto túžbe svoj život, zrieknime sa diabolstiev, ktoré nás zmrzačujú, zotročujú. Neváhajme sa ponoriť do Božieho slova, ktoré budeme aplikovať do svojho života. Nájdime si v tomto týždni každý deň chvíľu času, aby sme otvorili Knihu kníh a živili sa Božím slovom.