Archív Nedeľných čítaní a homílií

5. nedeľa „cez rok“- rok B


     Keď Ježiš vyšiel z Kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala. Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali. Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.“ On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“ A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.


Mk 1, 29- 39

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     V každej rodine sa objavia radostné i bolestné udalosti. Je to organizmus, ktorý musí počítať so zdravím aj s chorobou. Najnepríjemnejšie je, keď niekto trpí. Vtedy iste všetky iné problémy idú bokom a ostatní členovia rodiny sa snažia postihnutému maximálne pomôcť.
     Z tohto pohľadu lepšie pochopíme situáciu, ktorá nastala v Petrovej rodine, ktorý mal chorú svokru. Všetko však vyriešil Ježiš: Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala. Marek nám zaznamenal ešte jednu dôležitú správu: Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov. Radosť z uzdravenia nezavládla iba v Petrovej rodine, ale aj v mnohých iných kafarnaumských rodinách. Môžeme povedať, že Ježišovi veľmi záležalo, aby v rodinách bola pohoda a šťastie. Predpokladom zdravej rodiny je, aby v nej žil Ježiš.
     Dnes máme možnosť pouvažovať nad našou rodinou a položiť si otázku: Aký je zdravotný stav našej rodiny? Nemusíme tu hneď myslieť na fyzické bolesti, skôr myslíme na oblasť duševno – psychickú. A tu, ak chceme použiť slová evanjelia, ide o určité druhy posadnutosti. Nimi trpí mnoho rodín, možno aj vaša. Spomeňme aspoň niektoré.
     Posadnutosť mocou. V duchu sa spýtate, čo to znamená? Je to choroba rodiny, v ktorej chce len jeden člen presadzovať svoj názor. Všetci ho musia rešpektovať a poslúchať. Rodinná pravda je však čosi iné. Je to dielo zložené z jednotlivých názorov, pohľadov, skúseností všetkých členov rodiny. Je to spoločné dielo, ktoré príjmu všetci členovia rodiny.
     Posadnutosť bohatstvom. Je to choroba rodiny, v ktorej sú najdôležitejším pokladom peniaze. Rodičia miesto toho, aby sa venovali sebe a deťom, riešia iba finančné záležitosti. Manželia často komunikujú iba vtedy, keď sa jedná o peniaze a o svojich kvalitách rozprávajú zasa iba v súvislosti s tým, koľko kto zarobí.
     Posadnutosť návykovými látkami. Chorá je aj tá rodina, ktorej niektorý člen je závislý na alkohole alebo na iných návykových látkach. Členovia rodiny pri takom človekovi nevýslovne trpia, lebo si nechce doznať svoju závislosť a rodinu doslova degeneruje. Častokrát len jeho smrť je, žiaľ, vyslobodením pre rodinu.
     Posadnutosť závisťou. Aj rodina s touto posadnutosťou je chorá, lebo závidí iným rodinám. Každá rodina by mala mať vlastnú dôstojnosť, hrdosť a mala by kráčať svojou originálnou cestou životom, ktorú jej určil Boh. Všetci pod jednou strechou by mali milovať svoju rodinu.
     Posadnutostí, ktoré degenerujú naše rodiny je však omnoho viac. Ježiš ich chce liečiť, choré rodiny sa mu však musia otvoriť a veriť, že im pomôže.
     Istý alkoholik sa pred kamarátmi v krčme chválil, ako sa mu podarilo jeho žene, ktorá bola zbožná a chodievala pravidelne do kostola, vyhnať z hlavy vieru v také hlúposti. Kamaráti ho obdivovali a chválili za tento jeho čin. Keď sa zvečerilo, opitý kráčal domov a všimol si zvláštny zhluk ľudí pred ich domom. Všetci sa na neho čudne pozerali, ba niektorí si pred ním aj odpľuli. Keď vstúpil dnu, naskytol sa mu strašný pohľad. Žena aj deti ležali zabité v kaluži krvi. Na stole ležal list. Trasúcimi rukami ho chytil a čítal: Dokiaľ som verila, mala som silu znášať bolesti života. Odvtedy, čo som stratila vieru, nemám silu znášať trápenie a odchádzam. Beriem so sebou aj deti.
     Je veľké nešťastie takto ukončiť život. Preto nám Ježiš ponúka svoju pomoc. Denne, keď si kľakneme k modlitbe, prosme ho, aby v našej rodine bol jeho Duch. V nedeľu pri svätej omši prosme o pokoj, lásku a pohodu pre našu rodinu a problémy, ktoré nastanú, riešme vo sviatosti zmierenia. Posilňujme sa vo vzájomnej láske, prijímaním Lásky v Eucharistii. A nezabudnime, že fyzické bolesti budú vždy postihovať členov našej rodiny, ale ak budeme duševne zdraví, aj bolesti tela sa premenia na požehnanie.