Archív Nedeľných čítaní a homílií

14. nedeľa „cez rok“ - rok B


     Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“


Mt 28, 16- 20

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Predstavte si, že máte pred sebou veľmi dôležitú cestu, počas ktorej musíte vybaviť vážne veci. Termín cesty sa postupne približuje a vy pociťujete obrovskú zodpovednosť, lebo cítite, že všetko záleží na vás, na vašej šikovnosti, slušnosti a nadaní…
     Zvláštny pocit mali aj apoštoli, ktorých Ježiš poveruje dôležitou misiou: Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. Aj oni stoja pred významnou životnou úlohou, od výsledku ktorej bude závisieť nielen ich osud, ale aj osudy ľudí, ku ktorým sú poslaní.
     Dôležité misie sa v dejinách ľudstva často opakovali. Svojich poslov vysielali svetskí aj cirkevní hodnostári. Jednu z nich si intenzívnejšie pripomíname práve dnes. Písal sa rok 862. Cisár Michal III. si zavolal dvoch bratov Konštantína a Metoda a poveril ich dôležitou cestou. Mali ísť medzi Slovanov na Veľkú Moravu, priniesť im Písmo a predovšetkým vieru v jedného a večného Boha. Na tunajšiu pôdu vstúpili roku 863 a urobili tak, ako im prikázal cisár. A práve vďaka ich príkladu, silnej viere, ale aj písanému Božiemu slovu v reči tunajšieho ľudu, Slovania zanechávajú svojich pohanských bohov: boha hromobitia Perúna, boha zemských plodov Svatonia, boha pohostinstva Radogozda, bohyňu lásky Ladu, bohyňu zimy Morenu… a otvárajú svoje srdcia jedinému a pravému Bohu. S Božou pomocou sa im podarila úžasná misia – obrátiť Slovanov na kresťanskú vieru.
     Konštantín a Metod boli rodní bratia, pochádzajúci z mesta Solún. Konštantín sa narodil roku 827 a Metod 815. Ich otec sa volal Lev a bol vysokým vojenským dôstojníkom a matka sa volala Salome. Konštantín vyštudoval filozofiu a humanistické vedy, takže čoskoro získal titul filozof. Otec chcel, aby sa oženil s dcérou vysokého úradníka, ale on túžil po inej ceste. Dal sa vysvätiť za diakona, neskôr za kňaza a stal sa z neho tajomník carihradského patriarchu. Potom učil na Carihradskej vysokej škole. Ako 24-ročný odchádza na misiu k Arabom do Mezopotámie, aby tam šíril a bránil vieru.
     Metod vyštudoval právo a stal sa náčelníkom jednej zo žúp v Byzancii. Desať rokov strávil v úrade. V roku 855 spolu s bratom odchádza na misiu k Chazarom. Po návrate z misie utiahnu sa na horu Olymp, kde v tichu a samote slúžia Bohu. Potom sú poslaní na Veľkú Moravu. Na misiu sa dostatočne pripravili, keď priniesli Evanjeliá, Listy apoštolov, Žalmy a Liturgické knihy, ktoré preložili do reči ľudu.
     Mali však aj neprajníkov, ktorí ich roku 868 obžalovali u pápeža, že zavádzajú v liturgii novoty a slúžia ju v reči ľudu. Preto sa šli obhajovať k pápežovi Hadriánovi II. ten ich vypočul, pochválil a schválil bohoslužobné knihy v reči veľkomoravského ľudu. Konštantín sa na Veľkú Moravu už nevrátil. V Ríme vstúpil do kláštora, kde prijal meno Cyril a 14. februára 869 tam zomrel. Metod sa na Veľkú Moravu vrátil ako arcibiskup a tu 6. apríla 885 zomrel.
     Títo svätci priniesli našim predkom dar viery a ona sa potom dedila z pokolenia na pokolenie. Aj naša generácia ju dostala a našou povinnosťou je odovzdať ju tým, ktorí prídu po nás. Spytujme si dnes svedomie, ako to robím? Ako ja šírim vieru v mojej rodine, v škole, na pracovisku, v mieste bydliska…? Vychádzajú spod mojich rúk ľudia obohatení stretnutím sa s Kristom? Som svetlom sveta a soľou zeme?
     Charles de Foucauld sa narodil v Štrasburgu 1858 a v mladom veku prešiel náboženskou krízou. Stratil vieru a dal sa na vojenskú kariéru, ktorá ho neuspokojila. V roku 1886 sa obrátil a po trojročnom utiahnutom živote v Nazarete bol roku 1901 vysvätený za kňaza. Vypočujme si jeho vyznanie viery: Len čo som uveril, že jestvuje Boh, nemohol som urobiť iné, než žiť výlučne pre neho.
     Výlučne pre Boha žili aj naši vierozvestovia Cyril a Metod. Obetovali svoje pohodlie, kariéru a smelo môžeme povedať, že aj životy, aby pre Boha žili aj naši predkovia. A keďže viera je dedičstvo, ktoré máme aj my, snažme sa pre Boha žiť aj my a učiť tomuto životu aj všetkých, ktorí sú nám zverení.