Archív Nedeľných čítaní a homílií

16. nedeľa „cez rok“ - rok B


     Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. On im povedal: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť. Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty. Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam.


Mk 6, 30- 34

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Denne máme možnosť počas počúvania alebo čítania Božieho slova, zamýšľať sa nad Božími vlastnosťami. Iste mi dáte za pravdu, že medzi „najsympatickejšie“ Božie vlastnosti patrí milosrdenstvo. O tom je aj dnešné evanjelium.
     Evanjelista píše: Keď Ježiš vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam.
     V dnešnej dobe človek tiež pociťuje nedostatok milosrdenstva a záujmu o neho. Ak necíti lásku od iných ľudí, potom ju ani on nedokáže rozdávať. Prečo je tomu tak? Lebo ku skutkom milosrdenstva je potrebná veľká dávka duchovnej dokonalosti a tá mnohým ľuďom chýba.
     Lenže my, veriaci, máme vynikajúci príklad v Božom milosrdenstve, ktorý nás má povzbudiť ku konaniu skutkov telesného aj duševného milosrdenstva. Už v knihe Žalmov čítame: Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a dobrotivý nesmierne. Ďalej sú to prekrásne podobenstvá, ktoré sú zamerané na Božie milosrdenstvo. Spomeňme milosrdného Samaritána, stratenú ovcu, márnotratného syna... Aj Ježiš svojimi zázrakmi, odpúšťaním hriechov, odstraňovaním telesnej aj duševnej biedy ukazuje Božie milosrdenstvo. Preto môžeme povedať, že Boh svoju všemohúcnosť najviac prejavuje tým, že odpúšťa a sa zmilúva. Svätý Tomáš podotýka, že každé Božie dielo je prejavom jeho milosrdenstva, lebo všetky Božie diela vznikajú z jeho dobroty. Boh vo svojom milosrdenstve nám udeľuje viac dobra, ako nám podľa spravodlivosti patrí a zasa nás menej trestá, ako si zasluhujeme.
     Ako sa prejavuje milosrdenstvo Božie voči ľuďom? V prvom rade tým, že Boh trpí vo svete hriešnikov. Veď čože je človek oproti Bohu? Prach a popol! A pritom si trúfne šliapať po Božích zákonoch, rúhať sa Bohu a nerešpektovať ho. Napriek tomu to Boh dovolí a znáša. Pritom nepochybujme, že by mohol zasiahnuť, ako napr. v dejinách v prípade Sodomy a Gomory. Apoštol Peter sa o tom vyjadruje takto: Pán nemešká s prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká; on je len trpezlivý s vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie. Musíme však povedať, že hoci je Božie milosrdenstvo veľké, má svoje hranice. Nesmieme sa hriešne poliehať na Božiu zhovievavosť a zlomyseľne páchať hriechy, lebo Boh je aj spravodlivý a svoju spravodlivosť uplatní pri poslednom súde.
     Božie milosrdenstvo však ide ešte ďalej. Boh udeľuje hriešnikovi aj svoje dobrodenia. Potvrdil to sám Ježiš, keď hovoril o láske k nepriateľom. On sám, ako dobrý pastier, hľadal vytrvalo každú stratenú ovečku a nedovolil, aby zahynula.
     Počas francúzskej revolúcie šiel kňaz zaopatriť chorého. Na ulici ho uvidel istý muž, veľký neverec, ktorý odmietol si pred Sviatosťou Oltárnou sňať klobúk a pokľaknúť si. Vtedy si tak ľudia zvykli uctievať Eucharistiu aj na ulici. Muž sa preto vyhol kňazovi a zabočil do inej ulice. Ale zabočil tam aj kňaz, a hoci šiel aj do iných uličiek, kňaz tam kráčal tiež. Napokon sa schoval pod jednu bránu. Na jeho veľké prekvapenie vošiel tam aj kňaz, lebo v tom dome býval chorý. A vtedy si uvedomil: Chcel so pred Bohom utiecť, ale on ma vytrvalo hľadá...
     Či aj my sa nepodobáme tomu mužovi? Nechceme aj my utekať pred Bohom? Ale on nás vytrvalo hľadá a chce si nás privinúť do náručia ako otec márnotratného syna. Pekne o tom píše sv. Efrém: Skôr, ako sa prosiaci dotkne brány, už mu otváraš, Pane. Skôr, ako pred tebou padne na kolená, podávaš mu svoju ruku. Skôr, ako líce zarosí slzami ľútosti, zahŕňaš ho svojím milosrdenstvom.
     Aj nás Boh miluje a volá nás k sebe. Prichýľme sa z láskou k nášmu milosrdnému a dobrotivému Otcovi, on nám dá pokoj, aký nám ani svet, ani človek nedokáže dať.