Archív Nedeľných čítaní a homílií

20. nedeľa „cez rok“ - rok B


     Ježiš povedal zástupom: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“ Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“


Jn 6, 51- 58

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Kňaz rozpráva, ako na faru prišiel mladý človek a bolo na ňom vidieť, že túži dozvedieť sa niečo o Bohu. Nevedel, ako začať, preto povedal: Moji rodičia tvrdia, že som obeťou totality, ja si myslím, že som ich obeťou, lebo zabudli na náboženskú výchovu. Ale aj tak si myslím, že kresťanstvo nedovoľuje žiť človekovi naplno… Potom stíchol. Kňaz videl, ako silno rozmýšľa a napokon sa spýtal: Alebo sa mýlim? Neviem…
     My vieme, že sa mýlil a odpovedať by sme mu mohli slovami dnešného evanjelia. Ježiš povedal: Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.
     Ježišove slová jasne hovoria, že kresťanstvo dovoľuje človekovi žiť život naplno a kresťan má vlastne účasť na samotnom živote Boha. Boží život je najvyšší možný stupeň života. Vieme, že sú rozličné formy života, od najjednoduchšieho až po najvyšší. Na vrchole tejto pomyselnej pyramídy je Boh – Stvoriteľ, ktorý sám je Život. Život neustály, večný, nekonečný, nepodliehajúci žiadnej zmene – život Trojjediného Boha. Pre nás síce život nepochopiteľný a tajomný, ale vďaka Ježišovi trocha poodhalený a priblížený. Predstavte si, že na tejto najvyššej forme života dostáva účasť aj človek, a to vďaka krstu. Vtedy sa z neho stane Božie dieťa a začína v ňom nový, Boží život. Je to iste úžasný pocit, že každý z nás má účasť na živote Boha. A povedzte sami, bolo by vôbec možné, aby tento najdokonalejší a najplnší život dajako hatil náš pozemský život? Nie je to skôr naopak? Nedáva Boží život náplň a zmysel nášmu pozemskému životu?
     Z dnešných Kristových slov však vyplýva, že nestačí iba zostať pri krste. Ježiš ide ešte ďalej: Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky. Znamená to, že ak chceme žiť život naplno a šťastne, máme sa živiť Ježišovým Telom. Lebo sväté prijímanie nie je prijímaním obyčajného pokrmu, ale Osoby, samotného Ježiša Krista. Môže však toto prijímanie dajako hatiť náš pozemský život? Či nie je to práve Eucharistia, ktorá rozvíja náš pozemský život, dáva mu náplň, zmysel a je zárukou dosiahnutia toho najlepšieho a najdokonalejšieho života, života s Bohom?
     Niekto však môže namietať, že s Eucharistiou je spojených množstvo príkazov, musíme byť pokrstení, pristupovať k spovedi, dodržiavať Desatoro, a to môže človeka obmedzovať. Keby som sa vás spýtal, kto vlastní vodičský preukaz, iste by väčšina rúk sa zdvihla. Dobre viete, že aby ste tento doklad získali, musíte ovládať cestné predpisy, dopravné značky, ktoré stále čosi prikazujú a zakazujú, napísať správne množstvo testov, absolvovať cvičné jazdy a úspešne zložiť záverečné skúšky. Môže ale niekto tvrdiť, že dopravné značky sú zbytočné, že nás obmedzujú? Iste nie, lebo vďaka nim máme chránené životy, zdravie a vlastne nám pomáhajú. Ten však, kto ich nerešpektuje veľmi riskuje. Presne tak je to aj v živote kresťana. Božie a cirkevné prikázania sú značky, ktoré majú chrániť človeka a pomôcť mu prežiť plnohodnotný a krásny život už tu na zemi. Každý, kto ich nedodržiava, riskuje.
     Vieme, že mladý muž, ktorý prišiel na faru, mýlil sa, lebo kresťanstvo dovoľuje človekovi žiť naplno, dáva zmysel jeho životu aj smrti a tým najpevnejším bodom po krste je pre nás Eucharistia.
     Buďme však konkrétni: Aký je môj názor? Čo pre mňa znamená viera? Je brzdou, alebo robí môj život plnším, krajším a hodnotnejším? Posilňujem vieru pravidelnou dennou modlitbou a účasťou na Eucharistii?
     Vo väznici sedel dlhé roky muž, ktorým všetci opovrhovali. Kňaz, ktorý tam konal pastoračnú službu sa ho raz spýtal, ako sa má a on odvetil, že lepšie ako vonku. Kňaz ho poľutoval, že vonku musel asi trieť núdzu. Núdzu? – spýtal sa muž, vždy bolo čo jesť, piť a bola aj veselá partia. Kňaz sa zadivil: Tak prečo je vám tu lepšie? A väzeň odpovedal: Mám dosť času premýšľať. Viete, čo je Boh? Boh je pokoj. Čím ďalej je človek od Boha, tým ďalej je od pokoja. A vnútorný pokoj, to je pravé šťastie. Vy ste mi sprostredkovali Božie zákony a tie ma oslobodili. Sám viete, že som si poctivo urobil poriadok s Pánom Bohom a našiel som vnútorný pokoj a šťastie. Boli to Božie zákony, ktoré pomohli tomuto mužovi začať žiť život plnohodnotný a šťastný.
     Prežime aj my tento týždeň plnohodnotne a dajme na sebe znať, že nám k tomu pomohla aj dnešná svätá omša a sväté prijímanie.