Archív Nedeľných čítaní a homílií

22. nedeľa „cez rok“ - rok B


     K Ježišovi sa zišli farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí. Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“ On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch prorokoval Izaiáš, ako je napísané: „Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.“ Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“ Potom znova zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte ma všetci a pochopte! Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“


Mk 7, 1 – 8. 14 – 15. 21 – 23

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Ak si chceme na niekoho uchovať milú spomienku, necháme si jeho fotografiu a dáme si ju na viditeľné miesto, aby pri pohľade na neho sme pookriali a uistili sa, že tento človek má nás rád. Škoda, že sa nám nezachovala autentická podoba Ježiša Krista a keďže ľudia od nepamäti chceli poznať jeho tvár, maľovali ju, vytvárali jeho sochy alebo rozličné fotomontáže. Aj vy máte iste v modlitebných knihách mnoho obrázkov, ktoré ho znázorňujú. Keď sa však na ne zahľadíme, máme pocit, že črty Ježišovej tváre sú zidealizované, skôr ženské ako mužské, má módne upravené vlasy, mäkké ruky a zlatom lemované šaty. Takýto pohľad na neho je ale nepresný a skreslený.
     Aspoň trocha nám ho približuje dnešné evanjelium. Ukazuje, že bol mužom, ktorý mal tvrdé dlane, tvár poznačenú od ťažkej práce a jeho nohy boli zaprášené a unavené. Evanjelium nám približuje aj jeho reči, ktoré boli priame a niekedy aj dosť drsné. Hovoril síce mnoho o láske, milosrdenstve a odpúšťaní, ale ľudia ho počuli aj nadávať. Farizejom vynadal do hadov, slepcov, hlupákov, obielených hrobov... a učeníkom dnes povedal o hriechu a o tom, čo z neho pochádza: zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť...
     Farizeji mali asi 1300 predpisov, ktoré museli dodržiavať. Niektoré sú spomenuté aj v dnešnom evanjeliu: Nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie, keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu, umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí... Ježiš dobre vedel, že tieto predpisy zaťažujú človeka a sú zbytočné, lebo neznečisťuje ho to, čo doň vchádza, ale to, čo z neho vychádza. Lebo máme dvojaké vnútro: hmotné a duchovné. A Ježiš chce zdôrazniť, že nie to, čo prechádza cez žalúdok alebo cez zmysly poškvrňuje človeka, ale to, čo prechádza cez srdce. Lebo v srdci sa do všetkého „primieša“ naše želanie a iba ono, podľa Ježiša, vyrába a uskladňuje jedinú nečistotu, ktorá poškvrňuje človeka. Niet teda hriechu ani na ľudskom tele, ani mimo neho, ani nie je v neumytých rukách, ani v piatkovom mäse, ani v pôstnej zábave, ani v módne odhalených kolenách a výstrihoch... Hriech môže byť iba v srdci, ktoré pohŕda Božím alebo cirkevným príkazom, ktoré sa chce sýtiť žiadostivými pohľadmi alebo odhaľovaním tela k nim provokovať. O takom srdci hovorí prorok Ezechiel: Potom budem na vás kropiť čistú vodu, že sa očistíte; od všetkých vašich škvŕn a od všetkých vašich modiel vás očistím. A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa. Nemám aj ja srdce z kameňa? Ak áno, treba ho vyoperovať a takú operáciu robí iba Boh. On nahradí kamenné srdce, ktoré je rozvetvené v celom človekovi a spôsobuje zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť... a nahradí ho srdcom z mäsa. A hoci je táto operácia bolestná, stojí za to, lebo človek, ktorý si zvykol na zlo, ťažko mu odvyká, ale s Božou pomocou sa dá vyoperovať. Ak sa operácia podarí, vtedy sa medzi človekom a Bohom odohrá čosi jedinečné a fantastické, čosi, čo sa dá vyjadriť dvomi pojmami: milovať a byť milovaný. Túto operáciu nazývame sviatosťou zmierenia.
     Herec Thomas Milien dostal filmovú úlohu, aby hral postavu kňaza. Keď sa to dozvedel, bol práve v Ríme, a preto sa zameral na pozorovanie kňazov. Prišiel však na to, že úlohu asi nebude schopný zahrať. Jeho život nebol dobrý a príkladný, preto sa rozhodol, že sa vyspovedá. V jednom z rímskych kostolov kľakol do spovednice a kňaz sa ho spýtal, kedy naposledy prijal túto sviatosť. Odpovedal, že pred piatimi rokmi, keď sa ženil. Vyzval ho, aby vyznal hriechy, ale on tvrdil: Nič zlé som na sebe nenašiel, ba mám pocit, že som dobrý človek, nikoho som neokradol ani nezabil... Kňaz mu nedal rozhrešenie a Thomas z hnevom vychádzal zo spovednice. Potom však mal odletieť do Peru, kde sa film mal točiť. Ako sedel v lietadle, začali ho napadať myšlienky, ozývalo sa jeho svedomie. Uvedomil si, čoho všetkého sa v živote dopustil a koľko zla po sebe zanechal. Jeho kamenné srdce sa začalo meniť. Už sa nehneval na kňaza, že mu nedal rozhrešenie, lebo zistil, že mal pravdu. V Peru vyhľadal kňaza, vyznal sa, a keď ho rozhrešoval, mal krásny pocit, že je v Božom náručí.
     Nech sa dnešná nedeľa aj nastávajúci týždeň nesie v duchu „upratovania“ nášho srdca!