Archív Nedeľných čítaní a homílií

31. nedeľa „cez rok“ - rok B


     Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich: Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.


Mt 5, 1- 12a

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Stretol som na ulici známeho človeka a pýtam sa ho, ako sa má. On však znechutene odpovedal: Idem z roboty, ba doslova z nej utekám. To sa už nedá vydržať! Sama nenávisť, nevraživosť, upodozrievanie, neláska... Ale nie sú všetci rovnakí. Medzi kolegami sa nájdu aj takí, ktorí majú dobré srdce, dokážu byť veselí, zmierliví, priateľskí... Tým som veľmi vďačný, ba dokonca som sa pristihol, ako sa ich snažím spontánne napodobňovať.
     V tejto súvislosti najlepšie vynikne význam a úloha svätcov v súčasnosti. Svätí sú priam evanjeliom, písaným veľkými písmenami, sú žiarivé dôkazy Božej prítomnosti vo svete. Boh ich omilostil, aby vydávali svojím životom svedectvo o ňom.
     Pred chvíľou sme si vypočuli veľmi zaujímavé, však nikdy dosť dobre a dostatočne pochopené evanjelium. Ježiš blahoslaví určitých ľudí za to, že sa svojím správaním predurčujú k večnej blaženosti. Všimli sme si, koho Ježiš blahoslavil? Nie umelcov, nie vedcov, ani ľudí s peknou tvárou či postavou, ani tých, ktorí dosiahli najvyššie vzdelanie alebo vysoké postavenie v spoločnosti. Blahoslaví tých, ktorí šíria pokoj, sú bez falše, majú radi pravdu, sú spravodliví, milujú nepriateľov, sú tichí, zhovievaví, a aj keby ich prenasledovali, stoja verne za Kristom.
     Iste, v týchto ôsmich bodoch nevypočítal všetky dobré ľudské vlastnosti, pre ktoré je Boh ochotný darovať večnú spásu, ale keď zoberieme do ruky evanjeliá, dočítame sa aj o ďalších vlastnostiach a všimneme si, že Ježiš o nich často rozprával a vážil si ich. Sem patrí napríklad porozumenie s inými, zabudnutie na urážky, prinášanie úsmevu do sveta, snaha zmieriť rozhnevaných, ujať sa osamelých, nesympatických, starých, chorých, dokázať potešiť zmätených a pozdvihnúť skleslých... Blahoslavenstvá nie sú vrodené, preto ich vlastní iba ten, kto ich nadobudol sebavýchovou, často úmorným bojom so svojou povahou, vytrvalou prácou a samozrejme, modlitbou.
     Niekto by mohol namietať: Nie je príliš odvážne tvrdiť, že medzi blahoslavených patria aj tí, ktorí urobili alebo robia niekomu dajakú „službičku“? Nebagatelizuje sa tým Božie slovo? Hľadajme odpoveď v Písme. Ježiš hovorí, že odmení aj toho, kto blížnemu podá čo i len pohár vody. Peter zasa píše, že láska zakrýva mnoho hriechov. A tieto skutočnosti sa krásne prejavili v živote svätcov. Oni nasledovali Boha v jeho milosrdnej láske, čím slúžili blížnym a vlastne samotnému Kristovi. Boh naozaj odmieňa tých, ktorí slúžia. Myslím, že mnohí z nás si teraz uvedomili, že svätosť je na dosah ruky nám všetkým, a to nielen tým, ktorí sa utiahli na púšť, do samoty, ale skutočne všetkým práve v tom prostredí, kde ich postavila Božia prozreteľnosť. Dôkazom toho je aj množstvo svätorečení ľudí každého profesionálneho zamerania. Krásne hovorieval pápež Ján XXIII.: Svätým sa môže stať každý človek – tak ten s biskupskou palicou, ako onen s metlou v ruke. Zamyslime sa: Ako som ja doteraz žil? Ako som slúžil? Ako som zachovával Blahoslavenstvá?
     Nech nás k správnemu životu povzbudia životy tých, ktorí zachovávali Ježišove blahoslavenstvá. Istá pani, ktorá sa dlhé roky venuje charitatívnej činnosti, hovorí: V dobe neistoty a pochybností vo viere ma v Cirkvi udržali iba životopisy svätých. Svätá Edita Stienová, ateistka židovského pôvodu, žena s hlbokým filozofickým vzdelaním, tiež sa začala zaoberať myšlienkou na Boha. Pri čítaní životopisu svätej Terézie z Ávily sa jej rozplynuli všetky pochybnosti o otázkach viery. Prijala krst, vstúpila do rádu Karmelitánok a napokon mučeníckou smrťou oslávila Boha v koncentračnom tábore.
     Svätí dokázali urobiť zázraky. Snažme sa ich napodobňovať a cez ustavičnú službu blížnym sprítomňovať svetu Krista.