Archív Nedeľných čítaní a homílií

Veľkonočná nedeľa - rok B


     Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu a hovorili si: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký. Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli. On sa im prihovoril: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: ,Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.‘“ Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli.


Mk 16, 1- 8

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Človek pozná a vie aj zadefinovať rozličné pocity. Napríklad pocit zimy, tepla, smútku, radosti, bolesti, pohody... Medzi nimi určite najpríjemnejší je pocit radosti. Radovať sa dokážeme rozličnými spôsobmi: tancom, spevom, úsmevom, žartovaním... Ktosi múdry napísal: Nič nie je krajšie, ako radosťou ožiarená tvár.
     Aj z dnešného evanjelia plynie radosť, ktorá vystriedala smútok. Ako museli byť ženy sklamané, keď našli prázdny hrob. Lámali si hlavu, kde môže Pán byť. Anjel ich však upokojil: Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: „Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.“ Ženy mali dôvod na radosť, lebo Ježiša toľkí odpísali, toľkí sa nad ním pohoršili. Ale jeho verní pri ňom zotrvali a teraz boli svedkami veľkého triumfu nad smrťou. Ježiš vstal! Ježiš žije!
     Jeho zmŕtvychvstanie malo obrovský význam, lebo ním dokázal pravdivosť svojho učenia. Židia ho viackrát pokúšali, reptali proti nemu a chceli dôkazy: Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť? Ježiš im odpovedal: Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím. Vtedy ho vysmiali. Mysleli si, že hovorí o jeruzalemskom chráme. On však rozprával o svojom tele. Evanjelista dodáva, že keď vstal z mŕtvych, apoštoli pochopili význam jeho slov. Lebo Ježiš učil ako ten, čo má moc. Učil, že slová, ktoré hovorí, nepochádzajú od neho, ale od Otca, a preto keď vstal, všetkým ukázal, že jeho Otcom je Boh a on je jeho Synom.
     Ježiš ďalej svojím zmŕtvychvstaním upevňuje našu nádej, že príde okamih, kedy aj my vstaneme z mŕtvych. Pekne to potvrdzuje svätý Pavol v 2. liste Korinťanom: Veď vieme, že keď sa tento stánok – náš pozemský dom rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi. A sám Ježiš v Jánovom evanjeliu dodáva: V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Preto každý, kto tu na zemi žije v milosti Božej a spolupracuje s Bohom, má nádej, že jeho osobné zmŕtvychvstanie bude radostným stretnutím s osláveným Kristom.
     Ježišovo zmŕtvychvstanie napokon je aj útechou v tých najsmutnejších okamihoch nášho života, keď smrť vyrve niekoho drahého spomedzi nás alebo sa približuje k nám samým, aby zhasla sviecu nášho života. Každý z nás má pred smrťou strach. Preto je o nej veľa legiend, rozprávok, poviedok, aby si ju človek zľahčil a myslel na ňu skôr s humorom. Ale nik jej neutečie, nik sa jej nevyhne. Práve preto nám Ježišovo víťazstvo nad smrťou prináša radosť v našej ľudskej smrti. A hoci sa so slzami v očiach lúčime s našimi najbližšími, Ježiš nám odkazuje, aby sme nesmútili, lebo on zomrel za všetkých ľudí. A keď my raz budeme cítiť, že sa blíži koniec nášho života, aj vtedy bude Ježiš stáť pri nás a hovoriť nám: Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky.
     Povedzte, čím nás majú napĺňať tieto slová ak nie úprimnou radosťou? Tešme sa dnes spolu so ženami aj s apoštolmi, že Pán nám svojím zmŕtvychvstaním dokázal, že jeho učenie je pravdivé a my sa nemusíme báť smrti, lebo prechodom cez ňu nás čaká slávne vzkriesenie – večná radosť.
     K opátovi svätému Ambrózovi prišiel raz mladý muž a prosil ho, aby mu dal rady do života. Ambróz mu povedal, že mu stačí iba jedna, ktorú keď dodrží, bude šťastný. A povedal mu: Synu, kamkoľvek ideš, čokoľvek robíš, pamätaj, že Boh je pri tebe a staneš sa dokonalým. Mladík sa vracal domov a divil sa, že ho pustovník tak ľahko odbil a banoval, že kvôli jednej vete meral tak dlhú cestu. Ako tak premýšľal, prebehol okolo neho jazdec na koni a vypadol mu mešec peňazí. Mladík si pomyslel: To je dobre, že tu nik nie je, lebo si ho nechám a aspoň som zbytočne nešiel. V tom mu však prišla na um Ambrózova rada, a to ho zarazilo: Boh je pri mne, on ma vidí, nesmiem to urobiť. Hneď začal za jazdcom kričať, aby sa vrátil a peniaze mu odovzdal. Šiel ďalej a stretol mládencov, ktorí mali vypité. Kričali, viedli neslušné reči a volali ho do partie. Zapáčilo sa mu to, ale v tom si spomenul na Ambróza: Boh ťa vidí, je pri tebe! A zutekal od zlej spoločnosti.
     Aj my vždy myslime, že zmŕtvychvstalý Kristus je pri nás. On dokázal, že nás miluje, veď kvôli nám prišiel na svet, trpel, zomrel a zostáva stále s nami. Práve tieto myšlienky nech nás v tomto týždni napĺňajú radosťou.