Archív Nedeľných čítaní a homílií

2. pôstna nedeľa - rok B


     Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí. Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“.


Mk 9, 2- 10

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Každodenná skúsenosť nás presviedča, že ľudia sa radi povyšujú nad iných. S úľubou vyhľadávajú prvé miesta, čakajú, aby ich iní pozdravili, túžia byť významní a slávni. Nie je však čosi podobné aj v nás? U niektorých to však presahuje medze a ich túžba po úspechu, sláve sa stáva smiešnou až odpornou. Opravdivo významní ľudia, ktorí aj v živote čosi dosiahli, nemusia na seba upozorňovať, lebo za nich hovoria skutky.
     Dnešné evanjelium hovorí o mimoriadnej osobnosti Ježiša Krista, ktorú vyzdvihol sám nebeský Otec a to udalosťou, ktorú voláme Premenenie Pána na Hore. Aby sme jej však dobre porozumeli, musíme sa najskôr pozrieť do dejín spásy. Tam nájdeme, že medzi najväčšie osobnosti židovského národa patril Mojžiš. Všetci Židia ho uznávali, lebo vyslobodil vyvolený národ z egyptského otroctva: Na hore Sinai sa rozprával s Bohom z tváre do tváre. Prevzal od neho Desatoro a vyhlásil zmluvu medzi ľudom a Bohom, ktorá spočívala v tom, že ak bude ľud plniť Desatoro, Boh ho bude za to požehnávať.
     Druhou veľkou osobnosťou bol Eliáš. Židom zachránil vieru, ktorú prijali od Mojžiša a neskôr v ťažkých časoch ju stratili. Udialo sa tak zasa na hore, ktorá sa volá Karmel. Keď už vyše troch rokov nepršalo a všade bola suchota, Eliáš kázal kráľovi Achabovi, aby tam zvolal ľud aj pohanských kňazov, ktorí uctievali boha Baala. Prišlo ich štyristopäťdesiat a Eliáš bol proti ním sám. Dal postaviť dva oltáre, na každý položiť zabitého býka a žiadal pohanských kňazov, aby prosili svojich bohov, aby zapálili z neba obetu a prijali ju. On zasa bude vzývať svojho Boha a ten Boh, ktorý tak vykoná, bude pravým Bohom a pôjde za ním celý národ. Pohanskí kňazi sa dlho modlili, pritom sa rezali nožmi a pichali šidlami, ale ich bohovia im obetu nezapálili. Potom sa Eliáš vrúcne modlil: Pane, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, dnes ukáž, že ty si Boh v Izraeli a ja som tvoj služobník, a že som toto všetko urobil na tvoje slovo! Vyslyš ma, Pane, vyslyš ma, nech sa tento ľud dozvie, že ty si Pán, Boh, a že ty si obrátil ich srdce späť! Hneď na to spadol z neba oheň ako blesk a zapálil Eliášovu obetu. Keď to všetok ľud videl, padol na tvár a hovoril: Pán je Boh! Pán je Boh! Potom začal padať aj potrebný dážď.
     Tieto dve veľké postavy na hore Premenenia zastali vedľa Ježiša. Keby sa nič iné nestalo, iba toto, apoštoli by vyrozumeli, že Ježiš je väčší ako Mojžiš a Eliáš. Ale tu sa udialo ešte čosi významnejšie. Zjavuje sa jasný oblak, ktorý naznačuje, že smrteľný človek nikdy nemôže vidieť veľkého a nekonečného Boha, ktorý bol pri udalosti prítomný. Apoštoli sa o tom presvedčili, keď počuli Otcov has: Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho. V tej chvíli im bolo všetko jasné a spoznali, že Ježiš je väčší ako Mojžiš a Eliáš, že on je Božím Synom. Preto sa veľmi preľakli a padli na tvár.
     Aj v dnešnom svete sa Ježiš javí ako najväčšia osobnosť. Veď nik z ľudí nemá toľko pomníkov a obrazov po celom svete ako on. Len si pomyslime, koľko krížov je po celom svete na cintorínoch, v kostoloch, pri cestách, na vežiach, na retiazkach veriacich ľudí, na stenách domov…? Koľko obrazov a sôch Ježiša Krista je na svete? Koľko ľudí sa k nemu hlási a verejne vyznáva, že ho miluje? Povedzte, kto dnes miluje Alexandra Veľkého, cisára Augusta alebo Napoleona? Nik! Ale Ježiša milujú milióny ľudí, a to tak, že podľa neho upravujú svoj život, zasvätia sa mu, pre neho trpia a často kvôli nemu obetujú aj vlastné životy.
     Vy starší si iste spomínate, ako asi pred štyridsiatimi rokmi bola na vrchole slávy anglická skupina Beatles. Kde sa objavili, mladí ľudia doslova šaleli. Dievčatá omdlievali a túžili mať aspoň vlas alebo nitku z kabáta týchto slávnych hudobníkov. A uprostred slávy, jeden z nich, slávny John Lennon, chcel vyzdvihnúť svoju veľkosť a zvolal: Ja som väčší, ako Ježiš Kristus! A viete, čo nasledovalo potom? V katolíckych krajinách bojkotovali ich vystúpenia, Lennon musel odvolať, čo povedal. Napokon sa rozpadli a ich sláva sa stráca.
     Ježiš je stále veľký, najväčší na celom svete. Mnohí mladí ľudia ho nazývajú svojou superhviezdou. Sú nadšení, že môžu s ním vybudovať si svoju vlastnú veľkosť. V Ježišovi sa všetci môžu stať významnými, ak ho budú nasledovať v láske, úcte a ochote slúžiť druhým. To je opravdivá veľkosť. Uvedomujem si to? Usilujem sa dosiahnuť túto opravdivú veľkosť?
     Pôstna doba je vhodná, aby sme správne realizovali túžbu, ktorá je v každom z nás, keď túžime po veľkosti. Vložme v tomto týždni do svojich modlitieb aj túto prosbu: Ježišu, ty si najväčší, lebo si Boží Syn. Daj, aby sme podľa teba milovali blížnych, a tak ťa nasledovali vo veľkosti.