Archív Nedeľných čítaní a homílií

3. pôstna nedeľa - rok B


     Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“ Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“ Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“ Ale on hovoril o chráme svojho tela. Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš. Keď bol cez veľkonočné sviatky v Jeruzaleme, mnohí uverili v jeho meno, lebo videli znamenia, ktoré robil. Ale Ježiš sa im nezdôveril; on poznal každého a nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o človekovi. Sám totiž vedel, čo je v človeku


Jn 2, 13- 25

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Je známe, že človek sa najlepšie prejaví v kritických životných situáciách. Vtedy sa z pokojného a mierumilovného občana stáva ktosi, koho nik nepozná a začína konať tak, ako by asi nikto nepredpokladal. Najlepšie to vidíme v krajinách, kde zúria občianske vojny. Koľkí by si ani nepripustili myšlienku, že raz by mohli vziať do ruky zbraň a zabíjať. Keď však nastane krízová situácia, sused na susedovi dokáže páchať také zverstvá, ktoré by ho nikdy nenapadli.
     Prečo o tom hovorím? Mnohí ľudia pri predstave Ježiša si vykreslia jemného človeka, so ženskými črtami tváre, s dlhými vlnitými vlasmi a upravenou bradou. Dnešné evanjelium nám ho však predstavuje inak. Veľmi pekne ho v tejto situácii vykreslil Zeffirelli vo svojom filme Ježiš z Nazareta. V kritickej situácii sa zmenil na rozhnevaného výtržníka, ktorý sa preženie nádvorím chrámu, kričí, hrozí, prevracia stoly, stánky a s bičom v ruke vyháňa dobytok, obchodníkov a peňazomencov. Nik sa mu nedovolí postaviť do cesty. Všetci tušia, že koná oprávnene. Len veľkňazi si dovolia položiť otázku: Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť? A Ježiš im dáva zašifrovanú odpoveď: Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.
     Nás možno pri pohľade na rozhnevaného Ježiša napadne otázka: Prečo vlastne boli v chráme obchodníci? Židia pri návšteve chrámu mali Bohu obetovať dajaké zviera. Pretože ho bolo treba kúpiť, v nádvorí chrámu si vyárendovali miesto obchodníci so zvieratami. Okrem tejto povinnosti mal každý Žid platiť chrámovú daň. Lenže vo vtedajšej Palestíne boli v obehu viaceré meny. Platili grécke, rímske, sýrske aj egyptské peniaze. V chráme sa preto muselo platiť chrámovou menou. Preto sa zasa v nádvorí usadili peňazomenci, ktorí premieňali rôzne valuty na chrámovú menu. Postupne sa však z týchto predavačov stali podvodníci, ktorí doslova vykorisťovali pútnikov. Nik sa proti nim nedokázal vzoprieť, lebo sa z nich vytvorila akási mafia, ktorú chránila rodina veľkňaza Annáša, lebo mala z ich obchodov zisky. Preto sa väčšina ľudí tešila, že Ježiš týchto vydieračov vyhnal. A na otázku, ako si to dovoľuje, odpovedá: Zabite ma a ja o tri dni vstanem z mŕtvych. Všimli ste si, že Ježiš neargumentuje zázrakmi, ktoré vykonal, ani dobrými skutkami, ktoré urobil, a ani podobenstvami, ktoré vyrozprával tisícovým zástupom. Ježiš argumentuje svojím zmŕtvychvstaním.
     Z tejto udalosti plynie pre nás poučenie, že aj v našom živote musí byť viera vo zmŕtvychvstanie Ježiša Krista najdôležitejšou a najhlavnejšou skutočnosťou. A hoci teraz v pôstnej dobe máme pred očami trpiaceho a ponižovaného Krista, treba si uvedomiť, že to nie je podstatné v jeho živote. To je iba príprava a podmienka jeho víťazstva nad smrťou. Preto máme jeho utrpenie a usmrtenie vnímať prežiarené slávou jeho zmŕtvychvstania. Práve táto skutočnosť pomohla apoštolom po nanebovstúpení. Duch Svätý, ktorý na nich zostúpil, ich iba utvrdil v tom presvedčení. Videli Ježiša, ktorý robil zázraky, videli ho s bičom v ruke ako pána jeruzalemského chrámu, videli ho osláveného na hore Tábor, kde nebeský Otec potvrdil, že je jeho Synom. Videli ho zmŕtvychvstalého, dokonca s ním jedli a pili, a to všetko im pomohlo v bolesti, utrpení, prenasledovaní, ale najmä vtedy, keď pre neho kládli svoje životy.
     To má pomôcť aj nám. Pýtate sa ako? Kto z nás netrpí? Koľko razy si poviete: Keby si ma už Pán Boh radšej zobral k sebe. Veď život sú iba samé choroby, zvady, trápenia… Práve v tomto nám chce Ježiš pomôcť. Chce, aby sme pochopili, že všetky naše trápenia, starosti a utrpenia sú iba predohrou nádherného nebeského života. Vo svetle nebeského života sa stane náš život znesiteľnejším a ľahším.
     Istý kňaz navštevoval na prvé piatky jednu babku, ktorá mala obrovské bolesti. Nikdy sa však nesťažovala, ale hovorievala: Čo je to oproti bolestiam Pána Ježiša? No jeho bolesti raz prestali a prestanú aj moje a potom budem s ním. Som si vedomá a šťastná, že cez moje bolesti môžem pomáhať iným. A keď sa od bolesti nevládzem modliť, obetujem Bohu za nich svoje utrpenie.
     Vidíte, ako dokáže viera vo zmŕtvychvstanie Ježiša prežiariť život človeka, jeho utrpenie i smrť? Týmto spôsobom nás Ježiš cez dnešné evanjelium vedie k viere v slávne vzkriesenie, aby táto radostná pravda prežiarila celý náš pozemský život. Nech nás v nej utvrdia aj zvyšné dni tejto pôstnej doby.