Archív Nedeľných čítaní a homílií

Kvetná nedeľa - rok B


     Hneď zrána mali poradu veľkňazi so staršími a zákonníkmi, teda celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi. Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ On mu odpovedal: „Sám to hovoríš.“ Veľkňazi naň mnoho žalovali a Pilát sa ho znova spytoval: „Nič neodpovieš? Pozri, čo všetko žalujú na teba!“ Ale Ježiš už nič nepovedal, takže sa Pilát čudoval. Na sviatky im prepúšťal jedného väzňa, ktorého si žiadali. S povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený muž, ktorý sa volal Barabáš. Zástup vystúpil hore a žiadal si to, čo im robieval. Pilát im povedal: „Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?“ Lebo vedel, že ho veľkňazi vydali zo závisti. Ale veľkňazi podnietili zástup, aby im radšej prepustil Barabáša. Pilát sa ich znova opýtal: „Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?“ Oni opäť skríkli: „Ukrižuj ho!“ Pilát im vravel: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižuj ho!“ A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. Vojaci ho odviedli dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu. Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju a začali ho pozdravovať: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž. Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka. Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale on ho neprijal. Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty – hodili o ne lós, kto si má čo vziať. Keď ho ukrižovali bolo deväť hodín. Jeho vinu označili nápisom: „Židovský kráľ.“ Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo. A splnilo sa Písmo, ktoré hovorí: „Započítali ho medzi zločincov.“ A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: „Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. Zachráň sám seba, zostúp z kríža!“ Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili.“ Ešte aj tí ho hanobili, čo boli s ním ukrižovaní. Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: „Heloi, heloi, lema sabakthani?“, čo v preklade znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Keď to počuli niektorí z okolostojacich vraveli: „Pozrite, volá Eliáša.“ Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: „Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať.“ Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: „Tento človek bol naozaj Boží Syn.“


Mk 15, 1- 39

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Dozneli posledné slová Pašií a my sa s úctou skláňame pred umučením nášho Pána Ježiša Krista. Skúsme sa však zamyslieť nad jednou črtou tohto tajomstva: Kristus trpí osamotený, opustený a pritom zostáva v spoločenstve so všetkými. Trpí za všetkých a všetkých chce pritiahnuť k sebe.
     Nahliadnime spoločne do evanjelií. Ježiš, ktorý bol vždy priateľský a prístupný k ľuďom v rozhodujúcich chvíľach sa uťahuje do samoty a v modlitbe predstupuje pred Otca. Spomeňme aspoň niektoré udalosti z jeho života:
     Pred verejným účinkovaním 40 dní a nocí trávi na púšti a tu prežíva osamelosť a tiež pokúšanie diablom.
     Počas jeho putovania po mestách a dedinách častokrát sa utiahne do samoty. Vyhľadá horu alebo loď a tu strávi celú noc na modlitbách.
     V Getsemanskej záhrade nechá učeníkov obďaleč a on sám predstupuje pred Otca, aby z jeho rúk prijal kalich utrpenia.
     Jeho osamelosť vrcholí na kríži, keď zvolá veľkým hlasom: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?
     A hoci Ježiš trpel sám, a aj obetu na kríži priniesol sám, predsa trpel a obetoval sa za nás všetkých. Prijal nás do spoločenstva svojho kríža a svojej obety. Ježiš, povýšený na kríži, priťahuje všetkých k sebe. Tvoríme sprievod Kristovho kríža, sme spoločníkmi jeho utrpenia, aby sme raz boli účastní aj jeho slávy. Preto nám hovorí: Ostaňte tu a bdejte! Ježiš nás chce mať pri sebe. Krásne to vystihol svätý Pavol: Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom.
     Tu je odpoveď na ľudský kríž a na ľudskú bolesť. Odpoveď na otázky, ktoré si kladie množstvo ľudí a často aj my: Pane, prečo práve ja? Čoho som sa dopustil, že ma tak tresceš? Naše utrpenie je totiž začlenené do Ježišovho umučenia a má účasť na jeho spásnej hodnote. Naše utrpenia a bolesti znášané s trpezlivosťou a s láskou ku Kristovi, sprítomňujú jeho umučenie. V okamihoch najväčších bolestí učme sa hovoriť: Ježiš ma volá, chce trpieť vo mne a prihovára sa mi: Vezmi svoj kríž a nasleduj ma!
     Istá legenda hovorí o mužovi, ktorý sa neustále sťažoval Bohu, že mu dal ťažký kríž. Preto ho zaviedol do veľkej miestnosti, v ktorej boli kríže všetkých ľudí a ponúkol mu, aby si vybral taký, ktorý sa mu najlepšie hodí. Hneď sa dal do hľadania a skúšania. Najskôr zobral tenký kríž, ale videl sa mu dlhý, tak ho vymenil za malý, ale ten mu pripadal zasa veľmi ťažký. Zobral ďalší, ktorý sa mu pozdával, ale ten ho tlačil na pleci, lebo mal ostrú hranu. Postupne vyskúšal všetky kríže, ale na každom našiel dajakú vadu. Napokon uvidel v kúte opretý ešte jeden. Pomyslel si, že ho prehliadol. Poobzeral ho, poťažkal a zdal sa mu tak akurát, ani ťažký, ani ľahký. Povedal Bohu, že tento si vybral a šťastný odišiel. Až cestou si všimol značky na kríži, ktorá potvrdzovala, že to je ten istý kríž, ktorý doposiaľ niesol.
     Nereptajme už na náš kríž. Je najlepší, aký len môže byť. Ak ho budeme niesť s pohľadom upretým na Ježiša, nebude ani ťažký, ani ľahký, taký akurátny. V tej chvíli sa staneme spoločníkmi Pánovho utrpenia a raz aj účastníkmi jeho slávy.