Archív Nedeľných čítaní a homílií

Slávnosť Zoslania Ducha Svätého - rok B


     Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo. Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku. Ešte vera vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám.“


Jn 15, 26- 27; 16, 12- 15

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Chlapci na ihrisku sa začali chváliť, čím je ich otec. Jeden hovorí: Môj otec je inžinier. Druhý: Môj otec dokáže všetko urobiť. Keď sme stavali dom, muroval aj betónoval. Tretí hovorí: Môj otec je tak silný, že by tvojho otca premohol jednou rukou. Iba najmenší chlapec mlčal a keď sa ho všetci vypytovali na otca, odpovedal: Môj otec ma ľúbi. Všetci sa mu začali smiať. Čo myslíte, čo je najväčším darom pre dieťa? Že má otca inžiniera, že je šikovný a silný? Iste všetci budete súhlasiť, keď poviem, že najväčším darom pre dieťa je, keď sa rodičia vedia držať za ruky a majú sa radi, lebo vtedy do svojej vzájomnej lásky môžu zobrať aj dieťa.
     Aj my, veriaci v Boha, uvedomujeme si prítomnosť Otca, ktorý je všemohúci, vševediaci, všadeprítomný, večný… Čo myslíte, je to ten najväčší dar pre človeka? Iste túžime tu čosi pridať: Najväčší dar pre človeka je, že Otec a Syn sa vedia „držať za ruky“ – že sa milujú. A z tejto lásky vychádza Duch Svätý. Túto skutočnosť túži Ježiš vyjaviť učeníkom po svojom zmŕtvychvstaní. Pozdraví ich: Pokoj vám! Potom na nich dýchne a povie: Prijmite Ducha Svätého. Bol tom sám Ježiš, ktorý veľmi opatrne a pomaly zjavoval a predstavoval Ducha Svätého ľuďom. Na začiatku verejného účinkovania rozprával iba o Bohu, ktorý mu je Otcom, lebo ľud Starého zákona veril iba v jedného Boha. Postupne prechádza k myšlienke, že keď mu je Boh Otcom, potom on je prisľúbeným Mesiášom. Jasne spomína, že On a Otec sú jedno. A pri konci verejného účinkovania začne oznamovať príchod Ducha Svätého, ktorý vychádza od Otca, a ktorého on pošle od Otca. Svoj sľub splnil na desiaty deň po nanebovstúpení. Za hukotu a silného vetra zostúpil Duch Svätý na apoštolov v podobe ohňa, aby ich obdaril zvláštnymi charizmami: rozprávali inými jazykmi, predpovedali budúcnosť, poznávali skrytosti srdca, uzdravovali…
     My si s odstupom času ani dobre neuvedomujeme, ako tieto charizmy boli v prvotnej Cirkvi potrebné, ako bola potrebná prítomnosť Panny Márie, ktorá bola zatônená a naplnená Duchom Svätým. Lebo je to Duch Svätý, ktorý buduje Cirkev, oživuje ju, posväcuje, posilňuje a chráni ju pre omylmi. Je to Duch Svätý, ktorý z nás vytvára Kristovo tajomné telo, živé údy na tele Cirkvi. Preto má plné právo v nás prebývať. To On z nás urobil pri krste Božie deti, On nám vlieva do duše milosť pomáhajúcu a posväcujúcu, On nám dáva Božské a mravné čnosti, On nás napĺňa svojimi siedmimi darmi… Buďme však úprimní, ako stojíme o tieto dary? Je veľmi smutné, s akou formálnosťou pristupujú mnohí rodičia ku krstu svojich detí a k iným sviatostiam! Čo tam po tom, že dieťa je nezrelé a nepripravené, lebo sa mu nikto doma po náboženskej stránke nevenuje, hlavná vec, že všetko bude mať čím skôr za sebou! A ak nie, tak samozrejme katechéta a najmä farár je na vine, že rodina bude mať doma pohana! Povedzte, môžu takto zmýšľajúci ľudia túžiť po milostiach, ktoré im aj ich deťom ponúka Duch Svätý? Nepatrím k tejto skupine ľudí aj ja? Nie som schopný radšej urobiť a vybaviť všetko na svete, ako by som si mal dať doma do poriadku svoje manželstvo alebo osobný život?
     Vyhýbajme sa náboženskej ľahostajnosti a vlažnosti, lebo Otec, Syn a Duch Svätý nás chcú prijať do svojej lásky. Boží Duch nám k tomu ponúka všetky sily a milosti, preto mu otvorme srdce a spolupracujme s ním.
     Istá žena, rozpráva tento príbeh: Ležala som v nemocnici na JIS-ke a cítila som sa veľmi opustená. Nikto za mnou neprišiel a bolesti v hrudníku sa zasa zosilnili. Napĺňalo ma to strachom a hrôzou. So zavretými očami som sa začala modliť: Pane, viem, že ty si pri mne. Nezáleží na tom, ako sa práve teraz cítim. Utíš a upokoj ma. Keby som tak mohla pocítiť tvoje objatie… A pokračuje: Pri modlitbe sa moje obavy začali rozplývať a do srdca mi vstúpil nevýslovný pokoj. Bol do dar Ducha Svätého. Keď som otvorila oči, nad posteľou sa skláňala moja priateľka. Objali sme sa a ja som mala pocit, ako by ma v náručí držal Boh. Niečo podobné som v živote ešte neprežila.
     Áno, Duch Svätý je veľká sila a pomoc, je láska, pochádzajúca z Otca a Syna. Osvojme si túto lásku a budeme šťastní tu aj vo večnosti. Prosme aj pri tejto svätej omši: Príď, Duchu Svätý, a zapáľ v nás oheň svojej lásky!