Archív Nedeľných čítaní a homílií

10. nedeľa „cez rok“ – rok B



     Ježiš vošiel so svojimi učeníkmi do domu a znova sa zišiel toľký zástup, že si nemohli ani chleba zajesť. Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, išli ho odviesť, lebo hovorili: „Pomiatol sa.“ Zákonníci, čo prišli z Jeruzalema, hovorili: „Je posadnutý Belzebulom“ a: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov.“ On si ich zavolal a hovoril im v podobenstvách: „Ako môže satan vyháňať satana? Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť. Ak satan povstane proti sebe samému a je rozdelený, nemôže obstáť, ale je s ním koniec. Nik nemôže vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže, až potom mu vyplieni dom. Veru, hovorím vám: Ľuďom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom.“ Lebo hovorili: „Je posadnutý nečistým duchom.“ Tu prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať. Okolo neho sedel zástup. Povedali mu: „Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry.“ On im odvetil: „Kto je moja matka a moji bratia?“ Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra i matka.“


Mk 3, 20- 35

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Moderná archeológia nás presviedča, že na zemi neexistovala žiadna kultúra, žiadny národ alebo kmeň bez úcty k božstvu. Je známe, že hoci predstavy o Bohu boli od počiatku veľmi rozmanité, podstatné je, že od nepamäti v každom ľudskom vedomí existovalo tušenie večna, nekonečna, mimoriadnej inteligencie a pôvodcu všetkého jestvujúceho – Boha.
     Slávny spisovateľ Goethe o tom hovorí: Keby oko nebolo osvetlené slnkom, nikdy by ho neuzrelo. Keby človek nebol Božím tvorom, nedokázal by si o ňom urobiť predstavu. Predstava o Bohu sa vyvíjala a zdokonaľovala postupne s vývojom ľudstva, pod vplyvom Božieho zjavenia, podľa toho ako bol človek schopný chápať čistotu, svätosť a velebnosť Božieho života. Tak ako dobrý pedagóg pri vyučovaní postupuje od jednoduchších vecí k zložitejším a náročnejším konal aj Boh. Celé stáročia pripravoval ľudí na jeho najväčší zásah do ich životov – na príchod svojho Syna. Výstižne to vystihol pisateľ Listu Hebrejom: Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet. Tieto slová sú skutočne pravdivé, lebo iba Ježiš dokázal povedať ľuďom to najdôležitejšie o Bohu, o jeho živote a vzťahu k nám. A hoci my môžeme mať pocit, že je to už všetko, Ježiš ho nemal, a preto prisľúbil apoštolom Tešiteľa, ktorý ich vyučí všetkej pravde. Znamená to, že Ježiš nám svojím životom ukázal len to najdôležitejšie, ale vôbec nie všetko. Veď ako sa to dá za taký krátky čas troch rokov, keď verejne účinkoval? Keby nenechal účinkovať Ducha Svätého, nikdy by sa napríklad nesformovala prvotná Cirkev s takou úžasnou energiou a dosahom na celé ľudstvo. A treba povedať, že vývoj pokračuje ďalej.
     Duch Svätý pôsobí v Cirkvi a na každého človeka podľa miery, akou sa mu otvorí. Kto pred ním uzavrie srdce, ostane o dvetisíc rokov pozadu na úrovni starozákonného človeka. Kto má preň srdce otvorené, môže predstihnúť aj našu dobu a zažiť v duši nadprirodzené šťastie už teraz. Ježiš o tom hovorí: Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia: „Aha, tu je!“ alebo: „Tamto je!“, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami. A apoštol Pavol k tomu dodáva: A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele. Každý, kto tieto slová z Božieho zjavenia chápe a uskutočňuje, dostáva sa na vysokú duchovnú úroveň, ale kto ich ignoruje, stáva sa duchovným mrzákom.
     Bolo by pre nás osudnou chybou, keby sme sa nechali zavaliť osobnými, pracovnými, študijnými či rodinnými starosťami do takej miery, žeby sme zabúdali na základnú skutočnosť nášho života, na osobné stretnutie s Bohom, ku ktorému máme viesť aj tých, ktorí sú nám zverení.
     Rodina pozerala futbalový prenos. Jeden športovec sa prežehnal. Stará mama, ktorá si vie kvôli vnukom nájsť čas aj na takýto program, poznamenala: Vidíte, to je kresťan! Verejne vyznal svoju vieru. Načo siedmačka, vnučka, ktorá hráva s chlapcami futbal, poznamená: Stará mama, všimla si si, že sa prežehnal tak ako ja, a mňa za také prežehnanie kritizuješ? Maturant Vlado, ktorý minulú nedeľu mal vážnu debatu s mamou, pretože bol prvýkrát za kostolom cez omšu, poznamenal: Viac by sa mal sústrediť na hru, ako robiť divadlo. Ktohovie, či v nedeľu chodí do kostola. O niekoľko minút tento športovec upútal ich pozornosť. A nielen ich, ale aj súperov na ihrisku, mnohých fanúšikov na štadióne i pri televíznych obrazovkách. Jednoducho bol vždy tam, kde mal byť. Bol aktívny. Vedel to s loptou. Na obrazovke viackrát ukázali jeho pokojnú tvár. Nedal gól, a predsa na konci bol vyhodnotený ako najlepší hráč v zápase.
     Pouvažujme aj my vo svojich srdciach za pomoci Ducha Svätého, o ktorom Ježiš dnes jasne hovorí ako o Božom Duchu, k čomu nás vedie viera, k čomu vedie život vašich detí. Vieme z viery čerpať silu pre život? Chápeme, že práve ona a život podľa nej, nám prináša zisk a spokojnosť pre tento i pre večný život?
     Koľko ľudí na nás pozerá a hovorí o nás. Môžu mať na nás rôzny pohľad a mienku. Ale aj tí, ktorým nie sme sympatickí, zaujmú voči nám kladný postoj, keď svojím životom dokážeme to, k čomu sa hlásime, o čom hovoríme. Pod vplyvom dnešného evanjelia by sme si mali každý sám zhodnotiť svoje slová so svojimi skutkami.