Archív Nedeľných čítaní a homílií

24. nedeľa „cez rok“ – rok B



     Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi do dedín okolo Cézarey Filipovej. Cestou sa pýtal svojich učeníkov: „Za koho ma pokladajú ľudia?“ Oni mu odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal mu Peter: „Ty si Mesiáš.“ Ale on ich prísne napomenul, aby o ňom nerozprávali nikomu. Potom ich začal poúčať: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ Hovoril im to otvorene. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať. On sa obrátil, pozrel sa na svojich učeníkov a Petra pokarhal: „Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ Potom zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.


Mk 8, 27- 35

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Dnes všetci, a nielen mladí, hľadajú cestu života. Čo nám zabezpečí vydarený a šťastný život, ktorý je hodný človeka? O koho sa máme oprieť, koho si vybrať za majstra, učiteľa a sprievodcu životom? Tieto otázky sú vlastné všetkým ľuďom bez rozdielu – mladým aj starým.
     My, ktorí sme boli vychovávaní v kresťanskej rodine, máme šťastie a veľmi aj oceňujeme, že stretávame ľudí, ktorí sú podobnej „krvnej skupiny“ ako my, pre ktorých výraz Boh a Kristus nie je cudzí. Sme ľudia, ktorí si od detstva vyšliapavajú cestičku ku Kristovi a ťažko by bolo spočítať naše stretnutia s ním v modlitbe, katechéze, vo sviatostiach, v dielach prírody, v bratoch a sestrách. Je však Kristus čoraz viac Majstrom a Sprievodcom nášho života? Všetkým nám, hľadajúcim, hovorí: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.
     Chcieť ísť za Ježišom, znamená, byť jeho žiakom. Kto chce byť jeho žiakom, ten kráča jeho cestou, cestou, ktorá znamená život. Ľudstvo sa už od najstarších čias trápilo hľadaním tejto cesty. Poznáme mnoho starodávnych učiteľov a zakladateľov rôznych viac-menej úspešných náboženských či filozofických smerov. Títo muži, chodiac po kraji, vzbudzovali pozornosť u širokých vrstiev obyvateľstva svojím učením, správaním, schopnosťami aj spôsobom života. Každý z týchto mužov mal vypracované určité zásady, podľa ktorých sa riadil a ich zachovávanie vyžadoval aj od svojich žiakov. Jeden vyžadoval pôst, iný potrebu vzdelávania, ďalší telesné cvičenia alebo meditáciu. Všetci však sledovali jeden cieľ – dosiahnuť šťastie človeka.
     Podobná situácia vyžaruje aj z dnešného evanjelia. Tí, ktorí vtedy stáli pri Ježišovi a počuli slová o nasledovaní z jeho úst, rozhodli sa ho nasledovať a verne sa pridŕžať jeho požiadaviek. Životy a mučenícka smrť apoštolov, neskôr prvých kresťanov, ale aj kresťanov nasledujúcich storočí až po dnešnú dobu, sú toho nesporným dôkazom. Kresťanské zoznamy svätých, to sú zoznamy Pánových žiakov, zoznamy tých, ktorí kráčali jeho cestou.
     Vďaka týmto hrdinom viery my už cestu hľadať nemusíme, ale možno sme v rozpakoch, ako kráčať po nej? Máme odísť kamsi na púšť, skúšať sebazápor, a potom sa vrátiť a dať sa ukrižovať? Ježiš nehovorí, aby sme vzali jeho kríž, ale svoj kríž a chce nás mať tam, kde sa práve nachádzame.
     V istú dažďovú noc prichádzajú do jedného z hotelov vo Filadelfii dvaja starší manželia a hľadajú nocľah. Je to už tretí hotel, v ktorom skúšajú šťastie. Všetko je obsadené, lebo práve v tom čase sa konajú tri veľké spoločenské akcie. Zamestnanec hotela im so smútkom hovorí: Aj u nás je všetko obsadené. Je mi to ľúto. A je mi aj vás ľúto, lebo je už noc a vonku silno prší. Ale ak by vám to nevadilo, môžete sa vyspať v mojej izbe. Ja si už dajako poradím. Na druhý deň pri platení povedal hosť zamestnancovi: Taký pracovník ako ste vy, by mal byť riaditeľom najkrajšieho hotela v Amerike. Možno jedného dňa taký hotel pre vás postavím. Obaja sa zasmiali a rozlúčili sa. O dva roky bývalý hosť kontaktoval zamestnanca a oznámil mu, že v New Yorku postavil obrovský hotel a ponúka mu stoličku riaditeľa ako to sľúbil. Tento pán bol Wiliam Waldorf Astor (1848–1919) a hotel, ktorý postavil, bol slávny Waldorf Astoria hotel. Je to päťhviezdičkový hotel na Park Avenue. Budova je vysoká 190 metrov, má 47 poschodí, nachádza sa v nej 1413 izieb, množstvo reštaurácií, obchodov a tanečných sál.
     Aké poučenie z tejto príhody plynie pre nás? Hotelový pracovník sa zriekol svojej postele a bez reptania zobral svoj kríž, hotelový kríž a odmena, ktorú za to získal, bola obrovská. Zoberme aj my svoj kríž, ten robotnícky, študentský, šoférsky, učiteľský, kňazský, lekársky, rodinný, susedský, občiansky… V ľudskej prirodzenosti je, že sa človek pri kríži búri a že sa mu vzpiera. My však musíme zaprieť sami seba, aby sme ho mohli prijať. Možno nás niekedy jeho ťarcha pritlačí k zemi, takže by sme najradšej kapitulovali, avšak Pán, ktorý niesol svoj kríž za nás, nám s ním rád pomôže.
     O chvíľu príde Kristus medzi nás, aby nám dodal sily, aby nám pomohol. Prosme ho: Ježišu, pomôž nám s naším, s mojím, krížom, lebo keď si ty s nami, je omnoho ľahší. Pomôž nám vstať z prachu cesty, do ktorého nás kríž zvalil, lebo ten prach sa nedá dýchať a naša túžba po tvojom kráľovstve je taká veľká!