Archív Nedeľných čítaní a homílií

26. nedeľa „cez rok“ – rok B



     Ján povedal Ježišovi: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“ Ježiš vravel: „Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne. Veď kto nie je proti nám, je za nás. A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu. Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora. Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla. A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.


Mk 9, 38- 43. 45. 47- 48

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Mnohí ľudia správne konštatujú, že po prehratej bitke, je každý generálom. Vtedy totiž vedia, čo sa malo alebo nemalo stať, aby výsledok bol priaznivejší. Často, žiaľ, ale zaznieva beznádejné: je neskoro. Človek žiali nad tým, čo urobil a najradšej by podnikol aj tú najriskantnejšiu vec, len aby vývoj udalostí vrátil späť.
     Aby bolo čím menej takýchto výrokov, treba smutným udalostiam predchádzať, vyhnúť sa okolnostiam a ďaleko ich od seba odhodiť. Dokázať priam odtnúť zlú myšlienku, slovo, pohľad, dotyk…, pokiaľ nie je neskoro, lebo potom príde plač a nebude sa už dať vrátiť to, čo sa pokazilo.
     Podobný návod nám dáva aj Ježiš, ktorý nás chce uchrániť od smutného pohľadu, bolestne skrivenej tváre, a preto hovorí: Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla. A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.
     Mnohým toto konštatovanie snáď aj vyrazí dych a pýtajú sa: Prečo toľká tvrdosť v Ježišových slovách? Lebo on veľmi dobre vie, ako hlboko dokáže zraniť hriech, veľmi dobre pozná ľudské vnútro, vie, aké je komplikované, a preto chce zabrániť našej bolesti a nalieha, aby sme konali, pokiaľ nie je neskoro.
     Kto si myslí, že Kristove slová sú kruté, tak sa mýli, lebo podobne reagujeme aj my. Čo človek spraví, keď má všetkého dosť? Doslova odhodí všetky starosti, odtne ich a chce mať pokoj od práce, štúdia, rodiny… a uteká do hôr, na chatu, k moru…, len aby sa odtrhol od problémov. A Ježiš nás nabáda urobiť to isté, aby sme si zachovali vnútorný pokoj a jasnú myseľ. Radí nám: Zahoď všetko, čo ťa ťaží, odrež svoj hriech, odtni nečisté svedomie, aby si sa mohol opäť vyhrievať na slnku vnútornej radosti! Neodkladaj tento krok, lebo po prehratej bitke aj ty dokážeš byť generálom! Poď hore, nadýchaj sa balzamu vnútornej radosti, aby tvoj život bol neustálym veľkolepým ránom!
     Za istým kňazom prišiel mladý muž a spýtal sa: Kedy mám urobiť rozhodnutie obrátiť sa k Bohu, aby som bol spasený? Kňaz pohotovo odpovedal: Stačí deň pred smrťou. Mladík si zhlboka vydýchol a povedal: To je fajn, tak mám ešte čas a spokojne odchádzal. Len zrazu sa vo dverách zastavil, pomaly sa otočil a opýtal sa: A kedy zomriem?
     Kňaz mladému mužovi odpovedal veľmi múdro a pravdivo. Skutočne existuje iba jeden deň nášho rozhodnutia. Lebo deň potom, je už nenapraviteľne neskoro. Ak zmeškáme deň nášho rozhodného obrátenia, deň potom nám už skriví tvár. Teda teraz, ešte dnes, odtni, vylúp, odrež a zahoď! Lebo Ježiš vidí naše nedostatky a chce nám pomôcť, ale bez našej vôle to nepôjde. My musíme chcieť zlo odtnúť, vylúpiť, odrezať a zahodiť.
     V Írsku žil lekár, ktorý mal vo zvyku povedať pacientom, aby sa nepozerali na svoje rany, ale na lekára, a aby neodvrátili pohľad až dovtedy, pokým sa zákrok neskončí. Držal sa zásady, že lepšie je pozerať na lekára ako na rany. A platí to aj v duchovnom živote. Lepšie je pozerať sa na Ježiša ako na svoje hriechy. Pozerať sa však musíme my, nik iný to za nás neurobí.
     Nech nás k tomuto kroku naštartuje aj dnešná svätá omša, aby sme v čo najskoršej svätej spovedi, s pohľadom upretým na Krista, dokázali odtnúť, vylúpiť, odrezať a zahodiť zlo. Lebo inak by sa mohlo stať, že bude neskoro a už nebudeme môcť zvrátiť vývoj udalostí.