Archív Nedeľných čítaní a homílií

2. veľkonočná nedeľa – rok B



     Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.


Jn 20, 19- 31

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Hoci veľkonočné sviatky sa už skončili, predsa spomíname na obrady Veľkonočného trojdnia, na návštevu Božieho hrobu alebo na príjemné rodinné stretnutia, kde sa tieto zážitky rozoberali. Ale buďme úprimní, necítili sme niekedy pochybnosti nad tým, čoho sme boli v kostole svedkami? Nepýtali sme sa v duchu či sa to všetko naozaj tak stalo?
     Dnešné evanjelium nám chce pomôcť s pochybnosťami, preto nám predstavuje pochybujúceho Tomáša. Nebol medzi apoštolmi, keď sa im zjavil Ježiš a hoci mu o tom s nadšením rozprávali, neveril im. Dokonca si dal podmienku: Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.
     Týždeň sa chytro pominul, apoštoli sú opäť spolu a je s nimi aj Tomáš. Náhle sa objaví medzi nimi Pán, čo si Tomáš ani poriadne neuvedomil a už sa blíži k nemu. Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci ale veriaci! Vtedy si uvedomil silu dôkazov, ale aj to, že Ježiš vedel o jeho pochybnostiach. Čo mu iné zostáva, ako padnúť na zem a vyznať: Pán môj a Boh môj?!
     Mnohí ľudia znevažujú Tomáša za jeho pochybovanie, nazývajú ho neveriacim a toto pomenovanie tak zľudovelo, že keď niekto neverí našim argumentom, nazveme ho jednoducho Neveriacim Tomášom. Ale doznajme sami či je to naozaj taká veľká chyba, keď pochybujeme o pravdivosti nejakej zvesti? Lebo žijeme v dobe, kedy sa okolo nás pohybujú toľkí ľudia, ktorí klamú, podvádzajú, vymýšľajú si, len preto, aby sa urobili krajšími alebo sa obohatili! Dokonca sa objavujú Lovci Hoaxov. Hoax je nepravdivá správa, ktorej cieľom je zvýhodniť nejakú stranu. Sú to informácie, ktoré nemožno overiť a pritom sú nesprávne. Varujú pred údajne vážnym nebezpečenstvom, v skutočnosti neexistujúcim, informujú o možnosti spoplatnenia často používaných internetových služieb, čomu sa dá zabrániť jedine preposielaním ďalej, prosia o pomoc v núdzi, tvrdia, že prinášajú šťastie, prípadne sľubujú peniaze… A koľkí ľudia im naletia!
     Vo väznici pred niekoľkými desaťročiami sedel muž, ktorý sa tam dostal preto, lebo podvodom vylákal od ľudí peniaze. Na železničnej stanici stál vozeň s ošípanými a on začal okolo neho behať, robil sa nervózny, rozhnevaný, utieral si čelo od potu, až sa ho ktosi spýtal, čo mu je. On odvetil: Bodaj by som nebol nahnevaný. Vagón tu stojí a nákladných áut nikde. Kam teraz vyložím ošípané? Za moju dobrotu ešte budem platiť penále. Muž zbystril pozornosť a pýta sa: To máte na predaj? A podvodník: Na predaj, na predaj, ale už skoro všetky sú predané a voľných je už iba zopár. A nepredali by ste mi? Samozrejme, ale to by ste mi museli dať hneď zálohu 300 korún. Muž mu peniaze dal a on zasa vypísal potvrdenku. Tak dokonale hral svoju úlohu, že nachytal 20 zákazníkov. Keď už mal 6000 korún, povedal im, aby čakali, že ide pre železničiarov, aby otvorili vagón. A oni čakali a čakali… Po dlhom čakaní prišli železničiari, ktorí zapojili vagón do vlaku a vlak im zmizol z očí.
     Aj tento smutno-zábavný príbeh nám iba potvrdzuje, že niekedy je správne pochybovať a neveriť ľuďom. Možno sa ktosi spýta: Kedy potom veriť a kedy neveriť? Treba sa riadiť podľa toho, kto nám zvesť hovorí. Či dotyčného dobre poznáme a sme o ňom presvedčení, že je pravdovravný a vierohodný. Tomáš sa v tomto pozabudol, lebo si neuvedomil, že predsa priatelia-apoštoli ho nebudú klamať, veď ich dobre poznal počas celej doby, čo chodili s Kristom. Preto ho aj Ježiš napomenul: A nebuď neveriaci ale veriaci!
     To isté napomenutie platí aj nám, lebo aj my sme od apoštolov a najrukolapnejšie od Tomáša, prijali zvesť o Pánovom zmŕtvychvstaní. Vieme, že on ich starostlivo vystrojil na cestu do sveta, dal im svojho Ducha a prisľúbil im, a aj ich nástupcom: Ja som s vami po všetky dni, až do skončenia sveta. Kto vás počúva, mňa počúva a kto vami pohŕda, mnou pohŕda… A keďže oni za toto svedectvo položili aj vlastné životy, nám neostáva tiež nič iné, ako padnúť na kolená a s Tomášom vyznať: Pán môj a Boh môj!
     A hoci je to nanajvýš jasné, všetci tak nerobíme. Kde je príčina? Viera je Boží dar. Nezávisí len od počutia, ale musí byť Bohom aj darovaná. Apoštol Ján v dnešnom 2. čítaní jasne hovorí: Milovaní, každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z Boha. A každý, kto miluje Boha ako Otca, miluje aj toho, kto sa z neho narodil. Podľa toho poznáme, že milujeme Božie deti, keď milujeme Boha a plníme jeho prikázania. Lebo láska k Bohu spočíva v tom, že zachovávame jeho prikázania. A jeho prikázania nie sú ťažké.
     Nestačí teda iba počúvať pravdovravných a vierohodných nástupcov apoštolov, ale je dôležité sa aj modliť a prosiť o dar viery. Urobme tak aj pri tejto svätej omši, aby sa raz aj na nás splnili Pánove slová: Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.