Archív Nedeľných čítaní a homílií

6. veľkonočná nedeľa – rok B



     Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske! Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná. Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie čo robí jeho Pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene. Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom.


Jn 15, 9- 17

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Metlou súčasného sveta sa stáva terorizmus. Pre teroristov nejestvuje nič posvätné. Siahnu hocikomu a hocikde na život, vyhľadávajú miesta, kde sa zdržiava veľa ľudí a zabíjajú ich. Keby sme sa ich spýtali, prečo to robia, povedali by, že bojujú za lepší a spravodlivejší zajtrajšok. Ale či sa naozaj takto bojuje za lepší zajtrajšok? Tým bojovníkom by bolo dobre pripomenúť, že spravodlivý zajtrajšok sa násilím a nenávisťou vybudovať nedá, lebo všade vo svete existujú určité zákony, ktorými sa všetci musíme riadiť, lebo platia pre každého. Nemožno ich meniť, tak ako nemožno meniť zákony prírody. Kto nebude rešpektovať zákon gravitácie a z 10. poschodia vyskočí z okna, zabije sa.
     Preto v snahe o lepší svet musíme postupovať ináč a nemôžeme sa riadiť nenávisťou a násilím, ale zákonom lásky a spravodlivosti. Ježiš nie bez dôvodu v dnešnom evanjeliu prízvukuje: Ostaňte v mojej láske! Iba jeho odporúčanie dáva nádej dnešnému svetu.
     Čo je však skutočná láska? Možno si poviete: Dobrá otázka! Pozrime, ako na ňu odpovedá Pán: Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov. Tým hovorí nám, ale aj apoštolom, ktorých vysiela do sveta ohlasovať evanjelium, aby sa na jednej strane nevnucovali, ale na druhej strane, aby evanjelium hlásali v duchu lásky, ktorá nezabíja, ale sa obetuje pre druhých.
     Túto Ježišovu radu dosvedčuje aj príbeh z dnešného čítania zo Skutkov apoštolov. V Cézarey žil zbožný pohan, stotník Kornélius, ktorému anjel oznámil, že za vytrvalé modlitby a dobré skutky bude odmenený tým, že príde k nemu apoštol Peter. Medzitým mal videnie aj Peter, ktorý sa chystal niečo zjesť, keď v tom zazrel veľkú plachtu spúšťajúcu sa z neba, v ktorej bolo plno všelijakých zvierat a počul hlas: Peter, vstaň, zabíjaj a jedz! On sa však ohradil: Nijakým činom, Pane, veď som nikdy nejedol nič poškvrnené a nečisté. Dostáva však jasnú odpoveď: Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným. Práve vtedy k nemu prišli Kornéliovi ľudia a hovorili: Stotník Kornélius, spravodlivý a bohabojný muž, ktorému celý židovský národ vydáva svedectvo, dostal pokyn od svätého anjela, aby si ťa pozval do domu a vypočul tvoje slová. Peter šiel, a keď vstúpil do Kornéliovho domu, kde ho čakalo veľa ľudí, pochopil zmysel videnia a povedal: Vy viete, že Žid sa nesmie spolčiť ani stretnúť s cudzincom. Ale mne Boh ukázal, že nemám nikoho nazývať poškvrneným alebo nečistým človekom. Aj Kornélius rozpovedal obsah svojho videnia a prosil: A teraz sme my všetci tu pred Božou tvárou, aby sme vypočuli všetko, čo ti Pán prikázal. Vtedy ich Peter začal učiť, ale koniec-koncov aj seba, čo vyznal: Naozaj poznávam, že Boh nenadŕža nikomu, ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. A keď ešte kázal, zostúpil na pohanských poslucháčov Duch Svätý a Peter ich bez váhania pokrstil.
     Skutočnosť, že Mesiáš neprišiel iba pre malý Izraelský národ, ale pre všetky národy, neskôr dokonale pochopí geniálny apoštol národov svätý Pavol. Skrze vieru v Krista a mocou jeho lásky nastane zbratanie národov, nachádzajúcich svoje miesto v lone Kristovej Cirkvi.
     Kto takto pochopil kresťanstvo tak iba ten mu skutočne porozumel. Opačné pochopenie neprináša osoh ani samotnej Cirkvi. Dosvedčuje to aj historický fakt o pohanských Prusoch, ktorí žili vo východnom Pomoransku. Prišiel k nim svätý Vojtech, ktorý mučeníckou krvou posvätil túto zem, neskôr sa tam usadil rád Križiakov, ktorí v mene kríža zabíjali, vraždili a nútili pohanov prijať krst. A aký bol výsledok? V čase reformácie Križiaci zradili Cirkev, zrušili rád, stali sa svetskými pánmi, až napokon sami zanikli.
     Teraz aj my môžeme uvažovať, čo zostane po nás. Ako sa my usilujeme o lepší zajtrajšok?
     V Južnej Číne sa stal takýto príbeh: V jednej dedine ľudia kameňmi a palicami vyháňali z dediny malomocné dieťa. Misionár, ktorý tam pôsobil, to videl, zobral ho, odniesol preč a postaral sa oň. Kričali za ním: Malomocný! Malomocný! Prečo to robíš? pýtal sa ho chlapček. Lebo Boh nás oboch stvoril. Mňa i teba. Som tvoj brat, odpovedal misionár. Dieťa sa ho pýtalo ďalej: Ako sa ti odplatím? Pomáhaj aj ty iným z celej svojej sily, znela misionárova odpoveď. V liečebni pre malomocných bol tento chlapec každému na pomoci. Keď o niekoľko rokov zomrel, všetci hovorili, že náš mladý svätec sa vrátil do neba, lebo videli v jeho krátkom živote silnú snahu o svätosť.
     A takýchto hrdinov máme aj dnes. V tom duchu žijú rodičia, ktorí prijali všetky deti a vychovali ich, všetci lekári a zdravotné sestry, ktorí nie pre mzdu, ale s láskou slúžia trpiacim a vôbec, všetci, ktorí žijú Kristove blahoslavenstvá a svoj život riadia zásadou lásky a spravodlivosti.
     Vy, ktorí dávate príklad aj mimo kostola, pokračujte v tomto štýle aj ďalej, aby ste boli povzbudením pre tých, ktorí už v sebe zbierajú odvahu takto žiť, a aby sme takto všetci spoznali radostný život v Bohu a tvorili lepší zajtrajšok.