Archív Nedeľných čítaní a homílií

28. nedeľa v období "cez rok" - rok B


     Keď sa Ježiš vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“
     Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh. Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!“
     Ale on mu povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“
     Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“
     On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok.
     Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!“
     Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.
     Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: „Kto potom môže byť spasený?“
     Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.“

Mk 10, 17 – 27

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Bratia a sestry, denne sme svedkami ako mnohí ľudia doslova zahadzujú svoj život. Prichádzajú totiž k presvedčeniu, že sa ďalej neoplatí žiť, a tak prepadnú drogám či alkoholu, ba sú aj takí, čo si siahnu na život.
     Dnešné Evanjelium je jasným svetlom zmyslu života. Zvestuje nám ho Ježiš cez onoho mladíka: Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Pritom mladík z Evanjelia bol priam ideálny – zachovával Božie prikázania, bol zbožný, aj medzi ľuďmi obľúbený, a tak mu Ježiš iste vyrazil dych. Nečakal takúto odpoveď. V Starom Zákone totiž veľký majetok bol pokladaný za prejav Božej priazne, ale tento poriadok Ježiš obracia. Ten je blahoslavený, kto je chudobný. Možno i vám sa nevdojak tlačí na jazyk otázka: Ale prečo?
     Prvý dôvod je tá skutočnosť, že odkedy sa Syn Boží stal človekom, Boh na všetkých ľudí hľadí ako na svoje deti a všetky deti chce obdarovať. Ale dieťa, ktoré je bohaté, nie je odkázané na obdarovanie. Jeho bohatstvo stojí v ceste Božiemu obdarovaniu. Druhý dôvod na to nadväzuje. Tým, že sa Syn Boží stal naším bratom, my sa mu máme podobať a máme ho napodobňovať. Ježiš tu bol pre iných, a preto každý, kto ho chce nasledovať, má tu byť pre tých iných. Bohatstvo človeku zatemňuje aj oči aj srdce. Boháč žije len pre seba, vidí len seba a miluje len seba. Teda pre tieto dva dôvody je tu Ježišova radikálna požiadavka, ktorú adresoval mládencovi.
     Túto požiadavku Ježiš adresuje ale aj nám. Aj pre nás platí, že keď chceme, aby náš život mal zmysel, musíme byť štedrí. Teraz si možno poviete: Ale je to naozaj tak? Áno, je. Sami doznajme, že keď napr. niekomu darujeme kvety, bonboniéru či knihu alebo nejaký duchovný dar, napr. úsmev, milý pozdrav, pozornosť, odpustenie, potešenie, ošetrenie, poslúženie – v tej chvíli pocítime v sebe blažený pocit. Týmto pocitom obdaril sám Boh každý náš dar a každý dobrý skutok. Keď niekto dáva dary často, blažené pocity sa v ňom zbiehajú, hromadia, a tak v človeku potom narastá celkový pocit pohody a šťastia.
     V človeku, ktorý je egoista a myslí len na seba, sa deje úplný opak. Vzniká v ňom pocit osamelosti, opustenosti, smútku, pocit „púšte“. Práve tieto nepríjemné pocity sú dôvodom, že človek siahne po drogách, alkohole, neviazanosti, ba siahne si aj na život. Ježiš nás chce varovať pred pocitmi prázdnoty cez našu štedrosť a jedným dychom dodáva, aká odmena nás čaká za našu štedrosť: večný život, poklad v nebi. Už teda cítime, že byť štedrý patrí naozaj k zmyslu nášho života?
     Ako by som sa ohodnotil ja? Viem rozdávať? Nešetrím úsmevom, dobrým slovom, povzbudením? Keby som ja bol tým mladíkom z Evanjelia, aký pocit by mal zo mňa Ježiš? Potešil by sa, alebo zarmútil?
     V knihe „Príklady, myšlienky a citáty“ som čítal, že existujú štyri druhy chudoby:
     *Hmotná – negatívna, ktorá odľudšťuje a proti nej sa bojuje. Je to nedobrovoľné spoločenské postavenie.
     *Hmotná – pozitívna, ktorá oslobodzuje a povznáša, je to evanjeliový ideál.
     *Duchovná – negatívna, ktorá znamená nedostatok duchovného dobra a pravých ľudských hodnôt. Je to chudoba boháčov.
     *Duchovná – pozitívna, ktorá pozostáva z pokory a dôvery v Boha. Je to bohatstvo chudobných.
     Bratia a sestry, snažme sa o hmotnú a duchovnú chudobu pozitívnu, o chudobu, ktorá povznáša. Vytvára ju pokora a dôvera v Boha.
     Vo svetle Ježišovej náuky vidíme, že opravdivé kresťanstvo nespočíva v náboženských vedomostiach a formálnom zachovávaní prikázaní, ale spočíva v správnom vzťahu k ľuďom cez Otca a Syna. V centre toho vzťahu je Ježiš a z neho pramení všetko ostatné. Opravdivé kresťanstvo je úžasný vzťah a takto chápané je naozaj zmyslom nášho života.