Archív Nedeľných čítaní a homílií

5. nedeľa v období "cez rok"- rok C


     Keď Ježiš stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo. Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy.
     Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“ Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali.
     Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých, čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi.
     Tu Ježiš povedal Šimonovi: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.“
     A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním.

Lk 5, 1- 11

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Bratia a sestry, keby sme chceli zistiť témy, o ktorých ľudia najčastejšie hovoria, zaiste by sme prišli na lásku, počasie, politiku, šport či kultúru. Jednu tému som úmyselne nechal na koniec. Je ňou práca. Zaiste mi dáte za pravdu, že medzi sebou najčastejšie hovoríme o práci, a to aj o práci telesnej aj o duševnej.
     Dnešné Evanjelium tiež hovorí o práci apoštolov, ktorí lovili ryby celú noc, ale nič nechytili. Pracovali, ale ich práca nebola úspešná, a tak Ježiš prikázal Šimonovi, aby znova vhodil siete. Poslúchol a vyplatilo sa mu to, lebo chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali.
     Apoštoli si zaslúžili odmenu a ich práca bola korunovaná úspechom. Chytili veľké množstvo rýb, veď ich prácu požehnal Boh! S jeho pomocou sa im darilo. Vo Svätom Písme sa veľa hovorí o práci, veď aj sám Ježiš pracoval. Vieme o ňom, že bol tesárom. Práve touto svojou prácou posvätil aj našu prácu. Ukázal nám správny prístup k práci a poučil nás, že v nej musíme vidieť nielen prostriedok na získanie vecí potrebných pre naše telo, ale tiež prostriedok na posvätenie svojej duše. Ukázal, že práca má vznešený cieľ. Ale napriek tomu sa zdá, akoby na nej bola akási kliatba, a to preto, že väčšina ľudí koná svoju prácu bez Boha, bez myšlienky na Neho, ba často je práve Boh pri práci urážaný. V minulosti bola práca oveľa ťažšia a namáhavejšia, ale ľudia pracovali s chuťou a svedomito – pracovali s Bohom.
     To je veľmi dôležitý poznatok. Ak totiž aj my chceme, aby naša práca bola dobrá, statočná a aby priniesla dobré plody, musíme pracovať s Bohom. V prvom rade naša práca bude požehnaná vtedy, keď ju budeme s Bohom začínať. To robíme vtedy, keď sa pred prácou pomodlíme, ako to robili naši predkovia. Spoločnou modlitbou začínali prácu a darilo sa im. Robíme tak aj my? Alebo si myslíme, že to ohováranie, osočovanie, preklínanie a zlorečenie, tie nemravné reči, ktorými svoju prácu začíname, prinesú úspech?! Prácu začínam s Bohom, ak si uvedomím svoju vlastnú slabosť a nespolieham sa len na svoju silu, šikovnosť, múdrosť, na techniku – ale sa spolieham na pomoc a požehnanie Boha. Krásne to vyjadril žalmista: Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú. Nestačí však iba s Bohom začínať, treba aj Bohom konať, s Bohom pracovať. Máme pekné príslovie: Bez božieho požehnania daromné je naše namáhanie. To ale neznamená, že založíme ruky a necháme všetko na Boha. Práve naopak: Musíme urobiť úplne všetko preto, aby naša práca a naša snaha aj námaha boli úspešné. Tak ako nás učí ďalšie príslovie: Pomôž si, človeče, aj Pán Boh ti pomôže!
     Práca je našou povinnosťou. Ak ju chceme urobiť čo najlepšie, musíme pamätať na Boha. Ako sa to dá? Treba sa vžiť do Božej blízkosti, v mysli zaletieť pred Bohostánok. V duchu si povedať pár slov modlitby, či zaspievať si nábožnú pieseň. Takáto spomienka na Boha trvá iba okamih. Boh vidí, že ho potrebujeme, že s ním počítame a on nám pomôže. Požehná našej práci a bude sa nám dariť. Napokon, bratia a sestry, je dôležité, aby sme sa Bohu po práci poďakovali. Tu sa snáď všetci zahanbíme, ako vieme byť k Bohu nevďační! Ľuďom poďakujeme za každú maličkosť, aj sami žiadame, aby nám uznali naše dobrodenia, ale k Bohu sa správame úplne inak. Dokiaľ nás niečo trápi, kým nás tlačí nejaký kríž alebo nám hrozí nejaké nebezpečenstvo, vieme prosiť o pomoc, zložiť ruky a modliť sa. Keď ale Boh pomôže, viac ho už nepotrebujeme, zabúdame na jeho dobrotu a lásku. Aj pri práci je tomu tak. Často sa zabúdame poďakovať za Božiu pomoc a ani si neuvedomujeme, že nebyť Jeho pomoci, nedarilo by sa nám.
     Bratia a sestry, chápeme už, kedy bude naša práca dobrá, úspešná a prinesie nám pocit šťastia? Ak ju budeme s Bohom začínať, s Bohom konať a s Bohom aj končiť. Zamyslime sa, ako tomu bolo dosiaľ. Počítal som pri práci s Bohom alebo som ho len zahrešil, keď sa mi nedarilo? Poďakoval som sa niekedy za Božiu pomoc pri práci?
     Don Bosco vo svojej mladosti slúžil u istého bohatého gazdu. V čase prác na poli, vždy keď zvonili, začal sa modliť Anjel Pána. Tí, čo tam boli s ním, to nechápali, ba našli sa aj takí, čo sa mu posmievali. Ohradil sa takto: Kto sa modlí tomu z dvoch zrniek vyrastú štyri klasy, kto sa nemodlí, bude mať len dva klasy aj keby sial štyri zrná.
     V dnešnom Evanjeliu sme boli svedkami, ako Ježiš požehnal prácu apoštolov. Aj my prosme o Jeho požehnanie, pracujme s ním a bude sa nám dariť.