Archív Nedeľných čítaní a homílií

18. nedeľa v období "cez rok"- rok C


     Ktosi zo zástupu povedal Ježišovi: "Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo." On mu odvetil: "Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?" A ostatným povedal: "Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má." A povedal im aj podobenstvo: "Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. Premýšľal a hovoril si: "Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu." Potom si povedal: "Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!" Ale Boh mu povedal: "Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?" Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý."

Lk 12, 13- 21

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Iste mi dáte za pravdu, že v poslednom čase sa na Slovensku stalo módou rozprávať o peniazoch. Bez tejto témy sa nezaobídu ani jedny správy, ani jedno číslo časopisu, ba často ani jeden rozhovor medzi ľuďmi. Zo všetkých strán sa na nás hrnie konštatovanie, že ktosi nemá peniaze, že chýbajú milióny alebo, že ktosi má zasa peňazí nazvyš a nevie už čo s nimi. Preto si vyhrieva chodník do domu alebo kupuje zariadenie do izieb za veľké milióny.
     Ježiš sa nad takýmto správaním len usmeje a hovorí: "Aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má." Tu je vlastne jadro jeho posolstva. Ak človek zhromažďuje majetok len preto, aby mohol jesť, piť a hodovať, je obyčajný blázon.
     Možno pri týchto slovách niektorí z nás zosmutnejú. Lebo až príliš im záleží na bohatstve, sláve, kariére, spoločenskom postavení. Lenže, bratia a sestry, uverme dnes nášmu Učiteľovi - Ježišovi, že žiadne časné bohatstvo nás neurobí večne šťastnými. Ono síce láka človeka, a buďme úprimní, že dobre nám padne, keď nás iní hodnotia ako bohatých, či postavených, či úspešných. Vedzme ale, že tieto hodnoty vo večnosti nebudú prvoradé, že Boh nás bude hodnotiť podľa iných kritérií. Bohu je jedno, či stojí pred ním milionár, pred ktorým sa na zemi všetci triasli a plazili alebo žobrák, ktorý žil vyberaním z kontajnerov a všetkým sa protivil. Boh hľadí úplne na iné hodnoty, ako človek.
     Možno niekomu sa nepozdáva, keď takto hovorím a možno sa v duchu opýta: "To mám vari zavrhnúť celý svoj majetok? Načo som potom študoval, pracoval, snažil sa v živote čosi dosiahnuť?" Takéto uvažovanie iste nie je správne. Človek má vlastniť majetok, má mať určité bohatstvo, má sa snažiť vlastniť časné veci a aj sa o ne usilovať. Lenže má vedieť, že to nie je jediné, to nie je všetko a že tieto veci nemôžu byť u neho na prvom mieste. V tom vlastne bola tragédia boháča z dnešného evanjelia. On videl zmysel svojho života v tom, aby mal čo najviac pre seba. Nedbá o blížnych a nedbá ani o Boha. Stáva sa egoistom. Sám sebe sa stáva aj bohom aj blížnym. A celá absurdnosť takéhoto životného postoja sa ukazuje vtedy, keď sa naň pozeráme z pohľadu smrti a večnosti. Preto aj Ježiš v podobenstve nastoľuje otázku: "A čo si si nahromadil, čie bude?" Toto je dôležité. Aby nám majetok nenahradzoval Boha ani blížneho. Lebo vtedy by sme sa stávali modloslužobníkmi. Čo je to? Katechizmus Katolíckej Cirkvi nám o modloslužbe hovorí: "Modloslužba je, keď si človek ctí a uctieva stvorenie namiesto Boha, či už ide o bôžikov, alebo o zlých duchov (napr. satanizmus), o moc, rozkoš, rasu, predkov, štát, peniaze a pod. Modloslužba odmieta jedinú zvrchovanosť Boha; je teda nezlučiteľná so spoločenstvom s Bohom." Sväté Písmo nás upozorňuje na to, že Boh modloslužbu trestal. Len si spomeňme na to, ako sa Izraeliti klaňali zlatému teľaťu. Boží rozsudok nad hriešnikmi bola smrť. Koľko z ľudí dnešnej doby by zostalo nažive, keby Boh takto aj dnes okamžite trestal? Ako by to bolo s nami? Zostal by som ešte nažive? Aký je môj vzťah k majetku a peniazom? Nestali sa pre mňa Bohom? Nezabúdajme, bratia a sestry, že Boh aj dnes vyžaduje to, čo mu patrí. A nikto mu neujde. Nemá vlastne ani kam. Veď všetko je Jeho. A po smrti dlžobu už nikomu neodpustí.
     Istá 34 ročná pani sa zverila jednému časopisu, ktorému poslala do redakcie list tohoto znenia: "Ja i môj manžel dosiahli sme už všetko, čo dnes možno dosiahnuť. Vlastný dom, auto, drahé prázdninové cesty. No mňa to už akosi vôbec nevie potešiť. Ako som sa prv vedela potešiť knihe alebo jazde na motorke! Dnes mám doma 2000 kníh a zožiera ma nuda. A keď manžel povie, že ideme na víkend, ja pri tom už nič necítim."
     Každý, kto sa ženie len za hmotou postupne zakusuje sklamanie. Sklamanie z bohatstva a slávy. Kresťan má vedieť, že tak treba prežiť život, aby ho po smrti Boh nenazval bláznom, ale múdrym a zodpovedným človekom. Kresťan musí vedieť, že majetok je len prostriedok, ktorý slúži k tomu, aby prežil svoj život dôstojne a dosiahol cieľ, ktorým je večnosť. Kresťan má propagovať život bez luxusu a bohatstva. Má propagovať, že dnešnému svetu pomôže iba skromnosť, a skromnosť pomôže aj spáse našich duší.
     Pokúsme sa v budúcom týždni nerozprávať toľko o peniazoch. Tešme sa zo života a viac sa starajme o to, akí sme a nie len o to, čo máme alebo nemáme.