Archív Nedeľných čítaní a homílií

21. nedeľa v období "cez rok"- rok C


     Ježiš cestou do Jeruzalema prechádzal mestami a dedinami a učil. Ktosi sa ho spýtal: "Pane, je málo tých, čo budú spasení?" On im povedal: "Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: "Pane, otvor nám!" A on vám povie: "Ja neviem, odkiaľ ste!" Vtedy začnete hovoriť: "Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil." Ale on vám povie: "Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!" Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von. A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými."

Lk 13, 22- 30

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Mnohé otázky sú medzi ľuďmi stále aktuálne a je jedno, či žili pred 1 000 rokmi alebo budú žiť o 1 000 rokov. Sú to otázky: "Kto som? Načo žijem? Odkiaľ pochádzam? Kam smerujem?"
     Iste by sme sem mohli zaradiť aj otázku dnešnej nedele: "Koľko bude spasených?" Myslím, že keby sme stretli na ulici Ježiša, mnohí by sme mu položili práve túto otázku. Vidíte teda, bratia a sestry, že ľudia sa vôbec nemenia. To, čo ich zaujímalo pred 2000 rokmi, zaujíma ich aj teraz.
     Pozrime sa, ako na otázku reagoval Ježiš. Nedal priamu odpoveď. Otázka totiž nebola položená správne. Čo ňou dotyčný sledoval? Chcel sa vari uistiť v dajakých číslach? Alebo si myslel, že bude zachránený celý Izrael, a teda aj on? Alebo kalkuloval, že ak počet spasených bude malý, nebude sa musieť namáhať? My sa dnes môžeme iba domýšľať, čo dotyčný otázkou sledoval. Správnu odpoveď pozná iba on a Boh. Ježiš ale majstrovsky využil príležitosť, aby nám povedal, ako dosiahneme spásu. Teda nie koľkí, ale ako všetci môžeme dosiahnuť spásu! Lebo on prišiel pre všetkých ľudí a zo svojho kráľovstva nikoho nevyháňa. Naopak všetkých k sebe volá: "Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním."
     Dnešná Ježišova výzva teda je: "Namáhajte sa! Usilujte sa!" Grécke slovo pôvodného textu "agonizesthai" je ešte ostrejšie: "Zápaste ako so smrťou! Zápaste na smrť! Zápaste ako športovec, ktorý vydáva zo seba posledné sily, aby dosiahol cieľ!"
     Ježiš teda hovorí, že či budeme od Boha prijatí alebo nie, závisí od smeru našej ochoty ísť za Kristom. Boh urobil pre nás všetko. Ľudsky povedané, už ďalej ísť nemôže. Teraz sme my na rade. Samozrejme, tu nestačí len príslušnosť k Cirkvi, či poznanie Ježišovej náuky, tu je potrebné žiť jeho život. O tejto skutočnosti píše svätý Jakub: "Viera ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva." Ale treba si uvedomiť aj to, že z vlastnej prirodzenosti človek nie je schopný Boha vidieť a milovať. Život v nebi vyžaduje isté prispôsobenie, ktoré vo svojej prirodzenosti nemáme. Pre život v nebi sú potrebné nové schopnosti poznania lásky, a to je nadprirodzený život. Tento život presahujúci naše schopnosti sme dostali pri sviatosti krstu a neustále sa zveľaďuje prijímaním ďalších sviatostí. Všimnime si výraz: "prijímaním", teda nie "jednorazovým prijatím". Preto je nevyhnutná pre veriaceho človeka každodenná modlitba, účasť na svätej omši i svätom prijímaní každú nedeľu a prikázaný sviatok aj pravidelná svätá spoveď. Cirkev nám nie zbytočne odporúča mesačnú spoveď, lebo ak sme trocha súdni, uznáme, že sme hriešni a máme sa z čoho spovedať aj po mesiaci. Pre život v nebi sa máme ďalej pripravovať cez lásku. Prečo? Apoštol Ján nám dáva odpoveď: "Boh je Láska." Život v nebi je teda životom lásky a treba sa naň pripraviť cez lásku k Bohu a k blížnemu. Musíme sa už tu na zemi "trénovať" v láske, aby sme v nových podmienkach neba obstáli.
     Pozrime sa, ako to robí skupina ľudí v Bazileji. Títo ľudia sú ochotní pomôcť chudobným pri presťahovaní, pri remeselníckych prácach v dome, pri nákupoch, upratovaní alebo príprave jedál. Iní zasa navštevujú starých a chorých, utvárajú telefonické reťaze, aby si osamelí ľudia mohli s niekým pohovoriť, usporadúvajú vychádzky, výlety, zábavné akcie pre osamelých. Na otázku: "Čo za to?" odpovedia: "Robte podobne aj vy, nakoľko je vám to možné!" Takto sa láska k blížnym zmnohonásobuje. Uskutočňuje sa tu Kristov geniálny návrh: "Čokoľvek chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im!" A ľudia sa presviedčajú, že robiť dobre iným nie je utópia, že je to čosi krásne, že to spôsobuje radosť. Ľudia, čo žili predtým bez nádejí cítia, že iní im chcú dobre, a to im dodáva chuti do života. Kto robí dobre, má silnú nádej, že v prípade potreby i jemu ktosi pomôže. Taký človek sa nebojí potom vyjsť zo svojho egoizmu. Postupne prichádza na to, že robiť dobro nie je prejav slabosti, ale úžasná sila, ktorá človeka pretvára. Tak každý podľa svojich schopností a možností vytvára predobraz neba.
     Teda už chápeme, bratia a sestry, čo nám Ježiš chce odkázať dnešnú nedeľu? Aby sme "trénovali" život v nebi už tu na zemi a dáva nám aj konkrétne rady. Prejavovať lásku k Bohu svedomitosťou a zodpovednosťou v duchovnom živote a pomocou blížnemu. Lebo láska k Bohu a blížnemu je vzájomne popretkávaná. Nech nás teda neznepokojuje počet spasených, lebo dôležitejšie je, že poznáme spôsob, ako spásu dosiahnuť. Preto nepremeškajme ani dnes možnosť, ktorú nám Boh dáva.