Archív Nedeľných čítaní a homílií

23. nedeľa v období "cez rok"- rok C


     S Ježišom šli veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im: "Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.
     Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie? Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude ju môcť dostavať, nezačali všetci, čo to uvidia, posmievať: "Tento človek začal stavať, a nemohol dokončiť." Alebo keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru. Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom."


Lk 14, 25- 33

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Iste každý z nás si prečíta noviny a ak aj nie pravidelne, aspoň občas ich chytí do ruky. Niekedy si všimneme, aké sú hrubé a sme zvedaví, čo v nich je. Ale zrazu zistíme, že sú sama reklama a inzeráty. Máme sto chutí ich hodiť kamsi do kúta a povedať, že sa neoplatí ich kupovať. Sú však aj takí ľudia, ktorí si reklamu pozorne prečítajú, lebo v ich živote hrá veľkú rolu. Reklamou sa totiž nechajú ovplyvniť a ona vlastne rozhoduje za nich. Reklama je všade okolo nás. Podnikatelia sa doslova predbiehajú, kto urobí lepšiu reklamu, aby sa jeho výrobky ľahšie predávali.
     Prečo o tom hovorím? Po vypočutí dnešných Ježišových slov, musíme konštatovať, že si nerobí dobrú reklamu. Práve naopak, hovorí také slová, ktorými odradzuje poslucháčov. "Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom." (Tu by som chcel poznamenať, že výraz "nenávidieť" je semitizmus a jeho presný význam v slovenskom jazyku je "odsunúť do úzadia".)
     Komu sa dobre počúvajú tieto slová? Veď každý človek je citovo naviazaný na svojich blízkych, na otca, matku, manželku, deti. Vari ich nemá milovať? Alebo kríž! Najpotupnejší nástroj smrti. Kto by ho bral na plecia? Kto by bol ochotný na ňom zomrieť? Čo teda Ježiš vlastne sleduje? Chce svojim učeníkom povedať dve veľmi dôležité skutočnosti: aby dali Bohu prednosť a aby nasledovali Krista. To znamená dať Bohu prednosť vo všetkom, kedykoľvek sa treba rozhodovať medzi požiadavkami Ježišovho posolstva a ľudskými predsudkami. To znamená, že milovať Boha nadovšetko vyžaduje jasne sa rozhodnúť pre Božiu vôľu, aj keby tým človek musel odporovať želaniam vlastného srdca alebo najmilším ľuďom, napríklad otcovi, matke, dieťaťu... Ježiš chce povedať, že na prvom mieste v rebríčku našich ľudských hodnôt má byť Boh a až potom človek, nech je akýkoľvek blízky a milý. A keď sa už človek takto rozhodne, potom má neohrozene nasledovať Krista. Ani to ale nie je jednoduché. Tu totiž nejde len o súhlas rozumu s Ježišovou náukou, ani o účasť v dajakom náboženskom spoločenstve, ale tu ide o osobný vzťah ku Kristovi, ktorý je našim vzorom na krížovej ceste, prikázanej Otcom. Ide o dôveru, že Božia moc urobí aj z utrpenia cestu spásy. Tento Ježišov príkaz je platný pre všetkých ľudí bez rozdielu. Pozor! Teda nie iba pre biskupov, kňazov, či rehoľníkov. Platí pre všetkých členov Božieho ľudu. Iste mi dáte za pravdu, že tieto požiadavky Krista sú veľmi náročné a vieme, že sa medzi poslucháčmi našli aj takí, ktorí hodili rukou a prestali s ním chodiť. Ježiš ich však nezdržiaval, ba naopak, radí, aby si každý dobre rozmyslel, keď sa rozhodne za ním vykročiť.
     O tom sú dve krátke podobenstvá: Stavba strážnej veže vo vinohrade bola pomerne nákladná. Ak by ju staviteľ nedokázal dokončiť, bude všetkým na posmech. Ak na to nemá, nech radšej nestavia. Alebo, ak kráľ ide do vojny, nespočíta si vojakov a v boji zistí, že ich má málo, už mu to nebude nič platné. Najskôr si teda musí spočítať, koľko má vojska a keď zistí, že málo, má dohodnúť podmienky mieru. Ježiš chce vlastne povedať, že každá polovičatosť by bola zradou a prehrou, lebo tu ide o otázku života a smrti.
     Tieto Ježišove slová brali veľmi vážne už prví kresťania, ktorí dávali svoj majetok chudobným, odhodlane kráčali v ústrety mučeníckej smrti, a tak žili ako "čierne ovce" medzi požívačnými a pyšnými svetákmi. Kresťan nesmie byť kresťanom za polovičnú cenu, nesmie konať "polovičato". Pravý Pánov učeník musí byť pripravený nasadiť všetky sily a použiť všetko, čo mu svet poskytuje pre tento cieľ a musí brať úplne vážne náročné požiadavky evanjelia. Prijímam ich? Nie som polovičatý? Nekráčam za Kristom len toľko, koľko mi vyhovuje? Som ochotný vziať svoj kríž a ísť za ním? Je Ježiš v rebríčku mojich hodnôt na prvom mieste?
     Istý kňaz sa stretol s mladým mužom, ktorý sa hlásil do rehole. Hovoril o sebe, ako vyrastal v úplne ateistickej rodine. Na vysokej škole sa stretol s katolíckym náboženstvom. Učarovalo mu. Dal sa pokrstiť, pristúpil k sviatostiam a po ukončení štúdií sa hlásil do rehole. Hovoril, že keď to povedal rodičom, boli ako bez zmyslov. Kričali, nadávali, vyhrážali sa, ba otec ho aj udrel. Potom zmenili taktiku. Kúpili "Fabiu", dali mu do ruky kľúče a pridali aj vkladnú knižku s dvesto tisícami. Potom sa okolo neho začalo točiť pekné dievča, ktoré sa správalo ako budúca manželka, aj o to sa postarali. On ale všetko odmietol. Cítil, že jeho miesto je v kláštore a v srdci túžil raz stáť pri oltári ako kňaz. Na to rodičia vyhlásili, že už nemajú syna a vyhodili ho z domu.
     Tento človek dal v rebríčku životných hodnôt Boha na prvé miesto. To znamená vziať kríž a vykročiť za Kristom. To znamená brať vážne náročné podmienky evanjelia. Iste, uviedol som mimoriadny príbeh, ale aj my máme denne rôzne možností dokázať, že nie sme polovičatí kresťania. Dokážme to sebe, svojmu okoliu ale najmä Bohu v tomto novom týždni. Tým mu urobíme najlepšiu reklamu.