Archív Nedeľných čítaní a homílií

24. nedeľa v období "cez rok"- rok C


     K Ježišovi sa približovali sa všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: "Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi." Preto im povedal toto podobenstvo: "Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: "Radujte sa so mnou lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila." Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.
     Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo kým ju nenájde? A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie. Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila." Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie."


Lk 15, 1- 10

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Iste každému z nás záleží, aby sa vo svojej viere vzdelával a vzrastal, preto sme vďační Pánovi za jeho slovo. Veď pri jeho počúvaní či vykladaní sa môžeme poučiť o mnohých veciach a zároveň tým rastie aj naše poznanie Boha.
     Inak tomu nie je ani pri dnešnom evanjeliu. Ježiš v ňom odhaľuje úžasnú skutočnosť, že Boh je k nám nesmierne milosrdný.
     Ježišovo vyhlásenie o Božom milosrdenstve nasledovalo pri konfrontácii s farizejmi a zákonníkmi. Oni totiž na neho šomrali, že sa stretáva s verejnými hriešnikmi. Z toho vyvodzovali, že nemôže byť Božím Synom, pretože Bohu musia byť hriešnici odporní a ohavní. Ježiš obhajuje svoje styky s hriešnikmi a pri tom nádherne odhalil, aký je Boh v skutočnosti voči hriešnikom. K tomu použil až tri podobenstvá:
     Najprv hovorí, že Boh je voči hriešnikovi taký dobrý, ako pastier voči stratenej ovci. S láskou ju hľadá a keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia. Potom uvádza situáciu, ako žena v domácnosti hľadá stratený peniaz. Keď ho nájde, raduje sa so svojimi priateľkami a susedkami. A napokon, Boh je ako otec, ktorého syn opustil a v ďalekom svete hýrivým životom premárnil všetok majetok, ale keď sa vyhladovaný vracal domov, otec mu vyšiel v ústrety, hodil sa mu okolo krku, vybozkával ho a radoval sa. Teda taký je nebeský Otec k hriešnikom.
     Samozrejme, že táto náuka o Bohu sa farizejom a zákonníkom vôbec nepáčila. A keďže Ježiš túto náuku stále hlásal, chytili ho a obžalovali, že sa rúhal Bohu, preto je hoden smrti a napokon ho aj ukrižovali. Je obdivuhodné, že Ježiš túto náuku hlásal aj na kríži. Jasne vyznieva jeho prosba k Otcovi: "Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia." A aj verejnému hriešnikovi, ktorý vedľa neho visel za ťažké zločiny, láskyplne povedal: "Ešte dnes budeš so mnou v raji." V tej chvíli sa Ježišova náuka o Božom milosrdenstve voči hriešnikom tak veľkolepo prejavila, že istý teológ, zvolal:
     "V Ježišovi na kríži Boh bozkáva hriešnikov! Ježiš je bozk Boha hriešnikovi!"
     Vidíte, akú veľkú chybu urobili farizeji a zákonníci, ktorí neprijali Ježišovu náuku? Ako zareagujeme my? Tiež by sme veľmi chybili, keby sme neprijali túto Ježišovu náuku. Nášmu Svätému Otcovi veľmi záleží, aby sme ju prijali, a preto napísal biskupom, kňazom a veriacim encykliku o Bohu, ktorý je bohatý na milosrdenstvo. V nej zdôrazňuje túto skutočnosť: "Boh je verný. Boh je vždy verný. Boh nám zostáva verný aj vtedy, keď my sa mu staneme neverní." Odvoláva sa pritom na podobenstvo o márnotratnom synovi a píše ďalej: "Otec márnotratného syna ostáva verný svojmu otcovstvu, verný svojej láske. Táto vernosť je v podobenstve vyjadrená nielen vrúcnosťou, s ktorou objal svojho syna, ale ešte viac radosťou a veľkolepou oslavou, ktorú pripravil pre márnotratného navrátilca."
     Po takomto výklade Svätého Otca uvážte, či je správne, keď rodič povie dieťaťu: "Keď spáchaš hriech, Boh sa od teba odvráti!" Alebo: "Boh ťa opustí!" Alebo: "Boh ťa prestane milovať!" Iste to nie je správne. To nie je pravda. Boh sa od hriešnika neodvráti. Práve naopak, Boh ho hľadá aj keď je zamotaný v tŕni hriechu. Povedzte, či nie je táto Ježišova pravda o Bohu pre nás veľkou úľavou a útechou?
     Možno ktosi namietne, že nie je dobre takto nahlas a otvorene rozprávať o milosrdnom Bohu, lebo ľudia sa prestanú báť hriechu a budú ho ľahkomyseľne páchať. Lenže, opak je pravdou. Keď ľudia budú poznať úžasnú lásku nebeského Otca, či nebudú aj oni viacej milovať Boha? Veď práve láska im nedovolí páchať hriechy. Svätý Ján jasne píše: "Kto miluje Boha, usiluje sa byť čistý, ako je Boh čistý a nepácha hriech." Teda je potrebné ľuďom hovoriť o Božom milosrdenstve a o tom, ako Boh neopúšťa hriešnika, naopak, ponúka sa mu. Iste všetci v tejto chvíli cítite, že je to misia nielen pre kňazov, ale aj pre vás, laikov. Veď kňaz sa nemôže dostať všade, preto všetci, ktorí sme tu, dajme si predsavzatie, že svojimi slovami, no najmä životom budeme svedčiť o Božom milosrdenstve. Tak, ako to dokázala istá žena. Jej brat ležal v nemocnici a bol na smrť chorý. Keďže vedela o jeho zdravotnom stave, viackrát mu ponúkla návštevu kňaza. No on to vždy odmietol. Tesne pred smrťou bola opäť pri jeho lôžku, keď vtom sa otvorili dvere, do izby vstúpil kňaz a opýtal sa: "Želá si niekto katolíckeho kňaza?" Chvíľu postál a keďže nebol záujem, odišiel. Brat sa osopil na sestru, že to ho ona zavolala, a on si kňaza neželá. Sestra na to reagovala: "Ja som ho nevolala, lebo si si ho neprial a tvoju vôľu treba rešpektovať. Ale vidíš, že Boh sám sa ti prišiel ponúknuť, a ty si ho odmietol."
     Bratia a sestry, ako krásne táto žena zvestovala svojmu bratovi Božie milosrdenstvo! On ho ale v čase života odmietol, treba už iba dúfať, že ho neodmietol v čase smrti. Predstavte si, Boh ide až tak ďaleko, ešte aj vtedy dáva človekovi šancu a doslova sa mu ponúka.
     Poučení a povzbudení týmto konštatovaním prijmime dnes náuku Ježiša Krista, že náš nebeský Otec je nekonečne milosrdný. V dôsledku toho si Ho ešte vrúcnejšie zamilujme každodennou modlitbou, nedeľnou svätou omšou, prijímaním sviatostí a najmä mravným kresťanským životom. Týmto spôsobom totiž najlepšie ukážeme svetu Božie milosrdenstvo.