Archív Nedeľných čítaní a homílií

Veľkonočná nedeľa- rok C


     Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“
     Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil.
     Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych.

Jn 20, 1- 9

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Doznajme si, bratia a sestry, že často nám po rozume chodia rozličné otázky, ktoré znepokojujú naše svedomie. Sú to otázky, ktoré rozčeria pokojnú hladinu nášho života a prinútia nás nad sebou uvažovať. Pýtame sa: „Načo som na svete? Aký zmysel má môj život? Čo ma čaká po smrti?“ Ale buďme úprimní, vieme nájsť tú správnu odpoveď? Odpoveď, ktorá nás uspokojí?
     My nevieme nájsť celkom uspokojujúcu odpoveď, preto v dnešnú nedeľu k nám prichádza Ježiš, ktorý nám ju dáva. Jeho odpoveď je naznačená na mnohých miestach v evanjeliách. Napríklad: vzkriesenie Naimského mládenca, vzkriesenie Jairovej dcéry, vzkriesenie Lazára. Možno si ale poviete, čo mňa do toho? To sa netýka mňa, ale chlapcovej matky, rodičov 12 ročného dievčaťa, či Lazárových sestier. Lenže ďalšie vzkriesenie, bratia a sestry, sa nás týka. Všetci evanjelisti o ňom píšu. Je to vzkriesenie Ježiša Krista. O ňom hovorí aj celá dnešná liturgia.
     Apoštoli našli Ježišov hrob prázdny – to by ešte nebolo podstatné. Podstatné je, že Ježiš sa im viackrát ukázal živý, že s ním jedli, pili, dotýkali sa ho. Spočiatku ho síce nepoznali, lebo bol premenený a oslávený, ale dal sa im poznať. Tomášovi dokonca prikázal, aby vložil svoje prsty do jeho rán a aby sa stal veriacim. Ježiš nevstal z mŕtvych preto, aby pokračoval vo svojom pozemskom živote. On bol vzkriesený do nového, radostného života, aby žil úplne novým spôsobom u svojho nebeského Otca. Odtiaľ sa po 40 dní ukazoval svojim učeníkom, aby ich presvedčil, že žije. A teraz pozor, bratia a sestry, blížime sa k odpovedi na úvodné otázky. Ježiš vstal nielen pre seba, ale pre všetkých ľudí, aby svojim zmŕtvychvstaním založil nový spôsob života, ktorý si nevieme predstaviť, lebo prevyšuje naše poznanie. Keby sme si ho totiž vedeli predstaviť, bol by to zasa len život ľudský a nedokonalý. Ježiš vstal z mŕtvych, aby sme mali podiel na živote samého Boha, Boha večného, nekonečného, prekrásneho a milujúceho! Preto si nevieme predstaviť tento život, ako ani apoštoli si ho nevedeli predstaviť, im to ale nevadilo. Uverili vzkriesenému Kristovi, že raz aj oni budú s ním žiť ten oslávený, večný život u nebeského Otca, ktorý im prisľúbil.
     Už chápeme, čo je zmyslom nášho života? Už chápeme, na čo sme na svete, prečo sa oplatí žiť? Pre podiel na živote samého Boha! Nie je to úžasné, že práve my vlastníme takúto krásnu vieru, vieru vo večný život? Bez nej by bol náš život smutný, prázdny, nezmyselný! Museli by sme neustále myslieť na to, že zakrátko zomrieme, úplne zanikneme a to bude totálny koniec. Povedzte, bratia a sestry, nebola by to hrozná predstava? Predstava, že koniec nášho života je katastrofa, stroskotanie, večný zánik? Lenže vďaka Ježišovmu zmŕtvychvstaniu naša smrť je iba premena, je to prechod do nového, krajšieho života, kde nebude sĺz, bolestí, bedákania, utrpenia, chorôb, smrti, ani zlých ľudí. Kde bude len trvalé šťastie a radosť. To je úžasná perspektíva nášho života, fantastická krása a veľkolepé zavŕšenie.
     Verím tomu? Žijem tak, že v nebi je môj domov? Nie je mojím nebom iba pozemský domov? Nehľadám útočište len vo svetských radostiach a pôžitkoch, a keď o ne prídem, neupadám do zúfalstva a do nešťastia? Aký zmysel má môj život?
     Vyľakali nás tieto otázky? To je dobre, lebo Veľká noc nie je iba veselá šibačka, ako si to mnohí ľudia myslia, ale predovšetkým je to nájdenie zmyslu života a povzbudenie sa do ďalších dní vo viere, že naša vlasť je v nebesiach.
     Istý lekár spomína na mladú ženu z jeho praxe: „Bola veľmi bohatá a napriek tomu chcela zomrieť. Jeden dom mala v Paríži, iný v Hamburgu, ďalší v Londýne. Napriek tomu chcela zomrieť. Užila tabletky a bola by aj zomrela, keby ju v poslednej chvíli neboli zachránili. Počúval som ju dve hodiny. Plakala a nakoniec povedala: Všetkého by som sa vedela zriecť, keby som zažila trochu lásky, skutočnej lásky.“ Načo jej boli peniaze, domy, majetky, keď nemala opravdivú lásku?
     Dnešnú nedeľu máme možnosť cítiť opravdivú lásku, Božiu lásku. Lebo Boh tak miloval svet, že poslal svojho syna, víťaza nad smrťou, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal ten fantastický a nami nepredstaviteľný večný život. Povzbuďme sa dnes touto skutočnosťou a pomáhajme aj iným, ktorí ešte v túto radostnú zvesť neveria, aby si uvedomili, že náš život večný je v nebi so zmŕtvychvstalým Kristom! Amen.