Archív Nedeľných čítaní a homílií

2. nedeľa po narodení Pána – rok C


     Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“ Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten ňom priniesol zvesť.


Jn 1, 1- 18

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Keď čítame Sväté Písmo, môžeme postrehnúť, že niektoré časti sú pre nás jednoduché a nemáme problém s ich porozumením, ale iné sú zasa veľmi zložité a ťažko pochopiteľné. Dnešná stať z evanjelia sv. Jána patrí asi medzi najkrajšie, ale aj najťažšie. Ján vzletným filozofickým spôsobom opisuje príchod Božieho Syna na svet a týmto úryvkom fascinoval mnohých významných cirkevných otcov, spisovateľov, básnikov a umelcov. Keď si ho prečítal veľký biskup a cirkevný učiteľ Augustín, povedal: Boh sa stal človekom, aby sa človek stal Bohom.
     V tejto filozofickej naznačil dve veľké tajomstvá našej viery, ktoré sú vyjadrené v evanjeliu dnešnej nedele. Prvé tajomstvo hovorí, že Boh sa stal človekom. Túto pravdu nazývame aj tajomstvom vtelenia Božieho Syna. Druhá božská osoba, jednorodený Syn Boží, večné slovo Boha Otca stalo sa Telom, t.j. človekom, aby nás svojím slovom a príkladom učil, aby za nás trpel, zomrel, a tak nás vykúpil. Mnohí ľudia ale nechápu túto skutočnosť. Myslia si, že Boh sa premenil na človeka, ale to nie je pravda! Akú im dať odpoveď? Boh sa predsa nemôže premeniť na človeka, Boh je nemeniteľný, je večne ten istý. Pravdou je, že Syn Boží sa stal človekom, že ku svojej božskej prirodzenosti, ktorú má od večnosti, pripojil ľudskú prirodzenosť. Vzal na seba také isté telo a takú istú dušu, ako máme my, ľudia, takže sa nám stal vo všetkom podobným, okrem hriechu. Tak nám vlastne Ježiš dal príklad, ako máme žiť svätým a božským životom v našom krehkom ľudskom tele.
     Dejiny hovoria o istom panovníkovi, ktorý chcel dokonale spoznať svojich poddaných. Túžil dozvedieť sa čo najviac o ich živote, práci, odpočinku, o ich radostiach aj starostiach, preto sa preobliekol za chudobného pocestného a prišiel do ich dediny. Ľudia ho prijali medzi seba a povolili mu bývať na kraji dediny. Zostal u nich dajaký čas a žil ako oni: obliekal sa ako oni, pracoval ako oni, a tak im vlastne ukázal príklad života, ale pritom ani na chvíľu neprestal byť kráľom! To isté urobil aj Ježiš v ľudskom tele aby nám ukázal príklad života. Chápeme, čo to znamená? Sme povolaní žiť Božím životom!
     Svätý Augustín nepovedal iba peknú slovnú hračku, keď povedal, že človek sa má stať Bohom. Pre nás je to nepochopiteľné, ale taká je zjavená Božia pravda - Boh nás v Kristovi prijíma za svoje deti. Jeho milosťou sme prijatí aj za bratov a sestry Ježiša Krista, aby sme raz s ním mohli mať podiel na večnej Otcovej sláve. Uvedomujeme si, aké úžasné skutočnosti plynú z Jánových slov v dnešnom evanjeliu? Boh nás prijal za svojich! Náš praotec Adam stratil Božiu milosť sebe aj nám, ale Boh nám dal prameň milosti vo svojom Synovi, ktorý ju nemôže stratiť, lebo je Bohom a nemá k nemu prístup žiaden hriech. Z Jeho plnosti môžeme a máme čerpať milosť za milosťou. Prvýkrát sme ju obdržali pri krste – v tej počiatočnej miere, keď sme boli oslobodení od dedičného hriechu. Lenže to nemôže stačiť! Boh chce, aby sme v tejto milosti stále vzrastali, aby sme mu boli stále viac a viac podobní. Ale, musíme chcieť aj my! To je podmienka! Čo nás má motivovať? Sme Božími deťmi – a to je druhá pravda, ktorá vyplýva z dnešného evanjelia. Keďže sme Božie deti, pred Bohom sme úplne rovnocenní, preto si máme navzájom pomáhať k spáse.
     Čítal som, že dcéra francúzskeho kráľa Ľudovíta XV. mala veľmi zbožnú komornú. Raz jej robila výčitky pre nejakú maličkosť. Komorná sa ohradila, na čo jej princezná povedala: Nezabúdaj, že som kráľova dcéra a mám plné právo ťa karhať, lebo ty si nič oproti mne. Komorná reagovala veľmi múdro, pokorne a skromne: Vznešená princezná, dovoľujem si pripomenúť, že ja som dcéra samotného Boha. Jej slová padli na úrodnú pôdu. Princezná ich chápala ako Božie vnuknutie a veľmi veľa nad nimi uvažovala. Napokon vstúpila do kláštora a zomrela v povesti svätosti.
     Aj my si často uvedomujme, že sme Božími deťmi a Ježiš je naším bratom, preto si máme navzájom pomáhať k svätosti. Dokážme prijať aj napomenutie, buďme zaň vďační a uvažujme, či nie je Božím odkazom pre nás. Dnešný Boží odkaz je jasný: Boh sa stal človekom, aby sa človek stal Bohom!