Archív Nedeľných čítaní a homílií

2. nedeľa v období „cez rok“- rok C


     V Káne Galilejskej bola svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú vína.“ Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“ Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“ Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli. Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno – on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli -, zavolal si ženícha a vravel mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“ Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho.


Jn 2, 1- 11

Myšlienky k homílii diakona Daniela Vachana

     Svadba v Káne Galilejskej nás názorne poučuje, ako môžu byť manželia šťastní. Pretože svadobné obrady prebehli bez problémov, nič mimoriadne sa nestalo, hovorí evanjelium o tom, čo bolo na tej svadbe zvláštne. Bola to prítomnosť Ježišovej matky a Ježiša. Pán, ktorý na matkin príhovor im tam spôsobil veľkú radosť, iste chránil aj naďalej túto rodinu, že bola šťastná a spokojná. Prvý zázrak, ktorý tu Ježiš vykonal, znamenal nielen pomoc galilejským novomanželom, ale znázornil aj pomoc, ktorú Ježiš ponúka tým manželom našich čias, ktorí ho na svoju svadbu pozvali. Aj my sme dnes pozvaní, aby sme pouvažovali nad tým, čo je vlastne manželstvo. Čo všetko si dokážeme dnes predstaviť pod týmto pojmom?
     Manželstvo – mnohí si povieme: Roky prežité s jedným mužom a jednou ženou až do smrti. Vzájomné spolužitie v dobrom i v zlom. Láska dvoch ľudí, ktorá sa rokmi nestratí, nezmenšuje, ale rastie a je bohatšia. Treba prežiť svoj život po boku niekoho, komu môžem dôverovať, kto ma v živote nezradí, na koho sa môžem spoľahnúť a komu nezovšedniem. A ešte mnoho iných výrokov by mohlo vyjsť z našich úst. Okrem týchto rozvážnych vyjadrení neodzneli by aj takéto slová? Žijem už v druhom, treťom manželstve a šťastia niet, o láske sa nedá hovoriť a budúci život? Pokazili sme si svojou nerozvážnosťou, svojím sebectvom lásku a zničili sme si šťastie...O slzách sklamania, o bolesti sŕdc a iných následkoch nešťastnej manželskej lásky by vedeli mnohí hovoriť. Preto nám tento problém pripomína aj dnešné evanjelium, aby sme sa zastavili a uvažovali o hodnote manželstva.
     Aby manželstvo bolo šťastné, je dôležité, aby sa uzatváralo v pravom čase, so správnym partnerom a na správnom mieste. Mladí ľudia po svadbe by mali byť zapálení láskou. Častou chybou mladých ľudí je, že sa povrchne zoznamujú a po svadbe nemajú dosť trpezlivosti a ochoty zvyknúť si na seba a naučiť sa navzájom znášať vo všedných podmienkach života. Nemali dosť času, často ani podmienky, aby sa lepšie spoznali. Nemali čas ani pred svadbou, ani po nej. Prišli raz za kňazom snúbenci s prosbou: Mohol by nám pri sobáši pán organista zahrať skladbu „Rozmysli si, Mařenko, rozmysli...“ A kňaz im hovorí: To už je trochu neskoro. Budete stáť pri oltári a teraz si to máte rozmyslieť? Na to ste mali myslieť skôr. Toto je dôležitá skutočnosť: vybrať si správneho partnera. Zvykne sa hovoriť: Oči vidia krásu a rozhodnú sa hneď. Ale krása je len obal. Veď niekedy aj kniha má pekný obal a vnútro je prázdne, nie je tam nič zaujímavého. Teda je dôležité, nehľadať len krásu. Ako hovorí ľudová múdrosť: Kto sa žení pre lásku, tá trvá len do času. Kto sa žení pre statok, ten prichádza na zmätok. Kto sa žení pre cnosť, tá trvá na večnosť.
     A konečne – manželstvo má byť uzatvorené na správnom mieste. Uzatvoriť manželstvo len na úrade, vidieť v manželstve len obyčajnú zmluvu, to je predsa málo. Ak má byť budova pevná, potrebuje pevný základ. Preto si snúbenci v Káne Galilejskej pozvali na svadbu Krista. Svadba je sviatosť, je udalosť posvätná a tam nemožno vylúčiť Boha. Nie nadarmo sa hovorí: Bez Božieho požehnania márne naše namáhania.
     Možno si poviete: Čo nám kňaz môže hovoriť o manželstve? Veď nemá žiadnu prax. On nemá, ale pozná skúsenosť mnohých ľudí. Ako nestranný pozorovateľ vidí rôzne osudy a počúva často aj plač: Zle som si vybrala, skoro som sa vydávala a teraz šťastná nie som. A tých prípadov by sa dalo vymenovať i viac. Ale videl aj rodiny spokojné, šťastné a usporiadané. Udalosť na svadbe v Káne to potvrdzuje. Ježiš si praje, aby manželia boli šťastní, aby v ich rodine nechýbala radosť. Nežehná len ich telesným potrebám, ale aj duchovným. Práve preto Cirkev medzi siedmimi sviatosťami má zväzok muža a ženy, ktoré môže rozdeliť len smrť jedného z nich. Je správne, že si chránime manželstvo. Týmto spôsobom sa buduje šťastie toho druhého.
     Porozumenie, úcta, vďačnosť a skromnosť nech menia naše rodiny. Aj v manželstve je čas mlčať, odpúšťať a prinášať obete. Neničme si šťastie našich rodín! Práve preto, aby naše rodiny boli zdravé, založené na kresťanských hodnotách, je potrebné sa za ne modliť. Prijmime Ježiša do manželstiev, do rodín a do všetkých našich spoločenstiev, lebo on je jedinečný prameň Božej lásky, ktorý očistí, posilní a posvätí našu ľudskú lásku!