Archív Nedeľných čítaní a homílií

3. nedeľa v období „cez rok“- rok C


     Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku, verne rad-radom opíšem, aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili. Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji. Učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali. Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesta, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“


Lk 1, 1- 4; 4, 14- 21

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Človek sa denne veľa nachodí. Ideme do práce, do školy, na rozličné schôdze, ale chodievame aj na futbal, na hokej, do plavárne a samozrejme, aj na dovolenku. Niekde chodievame preto, aby sme zarobili peniaze, inde si zasa ideme oddýchnuť, zabaviť sa a načerpať nové sily do života. Skúsili ste sa ale zamyslieť nad tým, načo chodievame do kostola? Správna odpoveď by mala znieť, že v chráme chceme duchovne pookriať, stretnúť sa s Bohom a načerpať nových síl. Ale, robíme tak? Dnešné evanjelium nám potvrdzuje, že Ježiš tak robil: Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Týmto krokom ukazuje, ako je potrebné vyplniť a zasvätiť deň Pána: navštíviť Boha v chráme a počúvať ho.
     Čítal som o vedeckej expedícii, ktorá prechádzala pohorím Ánd. Nosičmi expedície boli miestni Indiáni. Po niekoľkých dňoch rezkého pochodu začali doslova štrajkovať. Posadali si a odmietli ísť ďalej. Nikomu však nechceli prezradiť dôvod svojho konania. Odmietali pokračovať v ceste aj vtedy, keď im vedúci výpravy ponúkol zvýšenú odmenu. Napokon však prezradili dôvod „štrajku“. Tvrdili, že ich duše nestačili rýchlemu pochodu. Nemôžu pokračovať v ceste, lebo musia čakať, pokiaľ ich duše dohonia. Dôvod Indiánov vyvolal na tvárach mnohých úsmev, nás ale môže udivovať, ako títo obyčajní, jednoduchí a nevzdelaní ľudia vnímajú duchovný život. Dávali jasne najavo, že väčšiu pozornosť ako telu, treba venovať duši.
     Aký rozdiel je medzi nimi a ľuďmi žijúcimi v hluku veľkomiest, ktorí využívajú najnovšie výdobytky vedy a techniky! Ľudia žijú v strese, v zhone a v prázdnote. Ich duša sa unavuje a doslova nestačí za telom. Však v týždni je jeden deň – nedeľa, kedy by mala duša telo „dobehnúť“ a uskutočniť to, čo počas iných dní sa nedalo. Práve v nedeľu sa nám Boh prihovára cez svoje slovo a naznačuje nám, aký má s nami plán; radí nám, akí máme byť; chce nás povzbudiť, napomenúť a upozorniť na chyby, ktorých sa dopúšťame. Ak sa aspoň v nedeľu dokážeme stíšiť, vtedy pochopíme, čo Boh od nás očakáva a vtedy naša duša prijíma tú správnu potravu, ktorej sa jej cez týždeň upieralo.
     Niekedy možno bývame sklamaní. Hoci chodíme každú nedeľu na svätú omšu a počúvame Božie slovo, máme pocit, akoby sme stáli na jednom mieste. Necítime na sebe žiadnu zmenu. Sem-tam možno pocítime maličký krôčik vpred, ale je to veľmi slabé. Ak však máme takúto skúsenosť, tešme sa, lebo tu je už iskierka nádeje. Ak sa nám totiž podarí splniť aspoň maličkú čiastočku toho, čo sme v kostole počuli a k čomu sme boli vyzvaní, už na sebe pracujeme, veď Boh predsa vidí aj tie maličké kroky, ktoré konáme, lebo svoju svätosť a dokonalosť skladáme práve z malých úspechov. Každý aj ten najmenší úspech nás mení a zdokonaľuje.
     Istý muž rozprával, ako raz cestoval autom. Bola zima a veľmi nepríjemné počasie. Zrazu prišiel úsek cesty, kde bola veľmi hustá hmla. Spomalil, ale viditeľnosť bola stále horšia. Keď začul náraz, preľakol sa. Vyskočil z auta, aby zistil, čo sa stalo. Videl, že predné kolesá narazili do obrubníka. Potešil sa, že nikomu neublížil a ani auto si nepoškodil. Rozhodol sa, že nebude pokračovať v ceste, pokiaľ sa viditeľnosť nezlepší. Jeho počínanie sledoval akýsi chlapec. Keď videl, že vodič má problém, pribehol k nemu a ponúkol mu, že pôjde pred autom a bude svietiť baterkou. Vodič s radosťou súhlasil. Asi po 500 metroch hmla zredla a viditeľnosť sa zlepšila. Muž chlapca pochválil aj odmenil, lebo hoci pomaly, ale s istotou sa dostal z hustej hmly.
     Čosi podobné prežívame každú nedeľu na svätej omši. Evanjelium, ktoré počúvame, nám síce nedá odpoveď na všetky naše problémy a ťažkosti, pomáha však našej duši sa zastaviť a odpočinúť. Pomáha jej dobehnúť všetko to, čo počas týždňa nestihla. Božie slovo môžeme pripodobniť ku chlapcovej baterke, ktorá nám svieti na cestu nášho života a ukazuje v hmle správny smer. Stíšme sa a zamyslime nad sebou, aby naše nedeľné chodenie do kostola nebolo iba plnením si povinnosti, ale usilujme sa čo najviac si odniesť z Božieho slova do nového týždňa a do nášho života.
     Ježiš nám chce dnes ukázať, že nedeľa má byť spojená s návštevou chrámu a počúvaním Božieho slova. Prežime tak aj dnešnú nedeľu. Snažme sa hlas Božieho slova počuť po celý nastávajúci týždeň, a tak sa o ďalší aspoň malý krok priblížiť k nášmu Pánovi.