Archív Nedeľných čítaní a homílií

5. nedeľa v období „cez rok“- rok C


     Keď Ježiš stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo. Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy. Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“ Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali. Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Tu Ježiš povedal Šimonovi: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.“ A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním.


Mt

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Ústav verejnej mienky vo Francúzsku položil mladým ľuďom otázku: Čo pokladáte za najdôležitejšiu vec v živote? Otázka vyšla v katolíckom týždenníku Cesta. Do redakcie prišlo veľa odpovedí, v ktorých až 90 % mladých ľudí uviedlo, že za najdôležitejšiu vec v živote považujú úspech. Ide im o úspech v škole, na pracovisku, v osobnom a rodinnom živote. Tieto úspechy sú však iba čiastočnými úspechmi, a bohužiaľ, často sa nenaplnia a končia sklamaním, lebo človek sa snaží dosiahnuť v živote úspech bez Boha.
     Evanjelista Lukáš nám v 5. hlave predstavuje pracujúcich apoštolov. Chytali ryby a nemali úspech. Iste boli nahnevaní aj sklamaní a k tomu si ešte do ich loďky sadol Ježiš a učil ľudí. Petrovi nebolo všetko jedno: loď prázdna, vidina zárobku sa stratila a musel dávať pozor aj na Ježiša, aby sa mu niečo nestalo. Ale napokon sa mu oplatilo pustiť Ježiša na loď, lebo sa odmenil množstvom rýb, ktoré na jeho slovo chytili. Ako rybár veľmi dobre vedel, že sa tu deje čosi mimoriadne, že ten, ktorý mu prikázal hodiť siete, koná s Božou silou. Peter sa presvedčil, že o úspechu alebo neúspechu práce rozhoduje Boh. Príhoda z lode utvrdila apoštolov v presvedčení, že iba vtedy budú úspešní v apoštolskej práci, ak budú konať na Ježišovo slovo. Túto skúsenosť chcú odovzdať aj nám, že ak chceme dosiahnuť v živote úspech, máme konať podľa Ježišovho slova.
     Každý z nás však je slobodným človekom a na výzvu apoštolov môže reagovať kladne alebo záporne. Môže ale aj nemusí konať podľa Ježišovho slova. Pouvažujme teda, akí sme my. Počítam s Bohom pri hľadaní úspechov v mojom živote? Mnohí, najmä starší, sa sťažujú na neúspešné manželstvo, na deti, ktoré si ich nectia, na zlé medziľudské a susedské vzťahy. Spytujme si však svedomie, či sme vždy konali podľa Božieho slova, napríklad počas chodenia s partnerom, pri výchove detí alebo v medziľudských vzťahoch? Konali sme podľa hesla: Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im? Zostáva tu jediné riešenie: Konať podľa Božieho slova a rešpektovať Božie zákony. Ako často počúvame z úst biskupov či kňazov tieto výzvy, ale my k nim zostávame hluchí. Ak naozaj túžime po svätosti, pýtajme sa pred každým rozhodnutím: Ako by na mojom mieste konal Ježiš? Ak dáme na jeho slovo, budeme konať správne a kráčať v jeho šľapajach.
     Čítal som o istej lyžiarke – Indiánke, ktorá bola veľmi nadaná a dosahovala vynikajúce športové úspechy. Túžila dostať sa na Olympiádu. Na jednom tréningu však nešťastne spadla a zostala ochrnutá. Svet sa jej zrútil. Zúfala si a pomýšľala ukončiť život. Vtedy si však našla priateľa, ktorý ju ubezpečil, že hoci nedokáže chodiť, predsa môže trocha hýbať rukami a má zdravú hlavu, rozpráva, rozmýšľa, počúva a pozerá sa okolo seba. Začala nad sebou premýšľať. Uvedomila si, že celý život túžila iba po Olympiáde a ľudí príliš nevnímala. Prišla na to, že nikdy nebola v indiánskej osade, z ktorej pochádzala. Preto sa tam nechala odviesť a našla tam veľa pekných, urastených a šikovných detí. Zistila však, že sú zaostalé, že nevedia ani poriadne čítať a písať. A tak sa rozhodla, že bude ich učiteľkou. Jej život nadobudol nový zmysel. Bola užitočná pre deti. Stačilo, že počúvla svojho priateľa a konala podľa jeho slova.
     Chceme byť aj my šťastní? Túžime v živote dosiahnuť dajaký úspech? Počúvajme Ježiša – svojho priateľa. Jeho slovo je sväté a mocné. Ak to dokážeme, máme zaručený úspech!