Archív Nedeľných čítaní a homílií

6. nedeľa v období „cez rok“- rok C


     Ježiš s Dvanástimi zostúpil dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. On uprel oči na svojich učeníkov a hovoril: „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! Veď to isté robili ich otcovia prorokom. Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu! Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať! Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať! Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom!


Lk 6, 17. 20 – 26

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Mnohí asi poznáte ten pocit, keď prídete večer z práce, unavení a niekedy aj nehnevaní, uvaríte si kávu, otvoríte si pivo, nohy si pohodlne vyložíte, a poviete si: Tak konečne pohoda! Alebo niektorí študenti iste zažili pocit z víťazstva, keď po napísaní veľmi ťažkej písomky dostali jednotku a učiteľka ich pred všetkými pochválila. Bol to doslova pocit blaženosti. Je to ale naozajstná blaženosť?
     Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí tiež o blaženosti: Blažení chudobní, blažení hladujúci, blažení plačúci, blažení prenasledovaní a potupovaní.
     Možno teraz mnohí z nás majú v hlave zmätok a znova si kladú otázku: Čo je vlastne blaženosť? Pre starých Grékov to bola Kalogakatia – dobre a blažene žiť. Pre mnohých ľudí je to pivo, cigareta, jednotka v škole. Pre Ježiša je blaženosťou chudoba, hlad, plač, prenasledovanie, potupovanie... A teraz si z toho vyberte. Kto má vlastne pravdu? Čo je naozajstná blaženosť?
     Svätý Tomáš Akvinský hovorí, že blaženosť je konečná dokonalosť človeka. Sväté písmo tvrdí, že blaženosť človeka spočíva v Bohu, ktorý je posledným cieľom celého stvorenia. Čo nám vznikne, keď dáme spolu tvrdenie Biblie a Tomáša? Blažení sú všetci, ktorí zomreli v posväcujúcej milosti, a ktorí dospeli k videniu Boha v nebi. Blažený je však už aj ten, kto tu na zemi žije v spojení s Bohom, teda nezaťažený ťažkým hriechom. Blaženosť ako stav znamená plnosť všetkých dobier prirodzených aj nadprirodzených a je prisľúbená všetkým ľuďom, ktorí uveria v Boha. Tak to povedal sám Ježiš: Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. A svätý Pavol Rimanom píše: Kto v neho verí, nebude zahanbený.
     V duchu si možno poviete, že je to dobré, lebo sme predsa veriaci, a preto chodíme aj do kostola, teda máme veľkú šancu byť blažení. Iste. Ale v liste svätého Jakuba jasne stojí aj toto: Bratia moji, čo osoží, keď niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Môže ho taká viera spasiť? Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov. A to je druhá podmienka pre získanie blaženosti – vieru máme potvrdiť skutkami plnením Božej vôle.
     Božia vôľa je obsiahnutá v Desatore. A teraz povedzte sami: Máme čisté svedomie? Je vidieť na mne, že som veriaci? Žijem svoju vieru? Nezabudnime na Ježišove slová: Nie každý, kto mi hovorí: „Pane, Pane,“ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. A Pavol Rimanom opäť dodáva: Lebo nie tí sú spravodliví pred Bohom, čo zákon počúvajú, ale tí, čo zákon plnia, budú ospravedlnení. A tak sme prišli na to, že k získaniu blaženosti je potrebná viera a život podľa nej, ktorý je naplnený dobrými skutkami.
     Môže nám ale preblesknúť mysľou argument, prečo Ježiš hovorí o chudobe, hlade, plači a prenasledovaní? Iste má k tomu dôvod. Chce povedať, že je tu ešte jedna podmienka k získaniu blaženosti vytrvalé znášanie životných skúšok, utrpení a ťažkostí. Ježišove slová správne pochopil svätý Jakub, keď napísal: Blahoslavený muž, ktorý vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života, ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú. Jakub len potvrdzuje Ježišovu vôľu, že k získaniu blaženosti je potrebná snaha o nadobudnutie čností, najmä tých, ktoré Ježiš odporúča v dnešnom evanjeliu. On hovorí o pokore, tichosti, miernosti, trpezlivosti, čistote srdca a milosrdenstve.
     Kto má teda pravdu? Starovekí Gréci, svet v ktorom žijeme alebo Ježiš? Starovekí Gréci aj svet v ktorom žijeme nám odporúča cestu k blaženosti, ktorá je opakom Ježišovej cesty. Doporučuje cestu pýchy, egoizmu, blahobytu, nemiernosti, zmyselnosti... Preto možno v zmätku, ktorý nám spôsobuje táto situácia, keď nám k blaženosti dáva recept svet aj Ježiš Kristus, nebojme sa zvolať spolu s Petrom: Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života! A razom máme vyriešené otázky, ktoré sme si položili v úvode. Byť blaženým znamená vlastniť Boha. Už v tomto živote, a to vďaka živej viere, ktorá nás má podržať aj v ťažkostiach a životných utrpeniach. Vrcholom blaženosti ale je vlastniť Boha vo večnosti, ku ktorej všetci spejeme.
     V povesti starobylého severského rodu v románovej trilógii nórskeho spisovateľa Trygve Gulbranssena vystupuje ako hlavná postava starý Dag, ktorý vo svojom živote sa viac pridŕžal zásad sveta, ako Božích príkazov. Získal síce moc a majetok, ale postupne stratil lásku ľudí a radosť zo života. Až údery osudu ho privedú k tomu, aby pochopil, že najdôležitejšie je víťazstvo nad vlastným egoizmom, nad sebou samým. Keď ležal na smrteľnej posteli a cítil, že sa blíži koniec, zavolal si k sebe nevestu a povedal jej: To, o čo sa my usilujeme, to je blaženosť v tomto živote a nie vo večnosti. K večnej blaženosti vedie len jedna cesta. Cesta do vnútra, cez dobrotu srdca. Cesta k zmyslu života vedie cez rozum a myšlienky k Božím prikázaniam. Niet inej cesty, okrem Krista. Niet opravdivej a večnej blaženosti, ako je Kristus, jeho učenie, jeho prikázania.
     Vidíte, zhodnotiac svoj život aj starý Dag prišiel na to, že niet inej blaženosti, okrem Boha. Uverme tomu aj my a tejto skutočnosti podriaďme svoje myšlienky, slová aj skutky. V tomto duchu prežime aj nastávajúci týždeň – aj všetky dni nášho života, ktoré ešte dostaneme ako Boží dar.