Archív Nedeľných čítaní a homílií

22. Nedeľa v období „cez rok“- rok C


     V istú sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali. Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo: „Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty; a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: „Uvoľni miesto tomuto.“ Vtedy by si musel s hanbou zaujať posledné miesto. Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: „Priateľu, postúp vyššie!“ Vtedy sa ti dostane pocty pred všetkými spolustolujúcimi. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ A tomu, čo ho pozval, povedal: „Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov ani príbuzných ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu. Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých.“


Lk 14, 1. 7- 14

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Mnohí z vás radi chodievate na futbal alebo hokej. Keď príde dobrý súper, štadión sa slušne naplní. Po skončení zápasu sa všetci ponáhľajú domov a je zaujímavé sledovať, ako ľudia nastupujú do dopravných prostriedkov. Odrazu prestanú platiť pravidlá slušnosti, je jedno, či je niekto mladý alebo starý, muž alebo žena, každý sa tlačí dnu, aby mal istotu, že bude odvezený. Vtedy sa niektorí ľudia prestanú ovládať, sú nervózni, bezohľadní a niekedy sa strhne aj hádka. Takéto správanie ľudí iba potvrdzuje, že človek nie je anjel. Vždy človekom zostane, vždy bude mať chyby a bude túžiť mať všetko lepšie a krajšie, ako druhí ľudia.
     Ježiš Kristus v dnešnom evanjeliu nás však varuje pred takýmto konaním: Každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.
     A ako vždy, aj dnes má Ježiš veľkú pravdu. Aby ju objasnil, rozpráva podobenstvo o svadobnej hostine. Bolo by nanajvýš trápne, keby ťa hostiteľ presadil z popredného na posledné miesto. Bude však vyznačením, keď ťa z posledného miesta posadí na popredné. Čo nám týmto obrazom chce povedať? Bohu je milý skromný človek. Celý Ježišov život sa niesol v tomto duchu: V skromnosti sa narodil, žil, stretával sa s jednoduchými ľuďmi, jedával s mýtnikmi a hriešnikmi, zastavil sa aj pri najbiednejšom žobrákovi, neprotivil sa mu malomocný človek, nebol prieberčivý v jedle a pití. A najväčší prejav pokory bol, že umyl apoštolom nohy. Svojím životom nám ukázal, ako máme konať aj my. Dal nám príklad najväčšej pokory a skromnosti.
     Buďme však úprimní, že nám slovo pokora príliš „nevonia“ a asi ani ja by som ním vás nenadchol. Hovorme preto radšej o skromnosti. Všimnime si správanie sa ľudí okolo seba, ale aj nás. Na iných sa radi pozeráme z vtáčej perspektívy, na seba zo žabej. Myslíme si, že sme dôležitejší ako iní ľudia a aby sme vzrástli v očiach iných, tak sa aj radi pochválime svojimi prednosťami, nadaním, krajším domom, rýchlejším autom, vyšším titulom a lepšími skutkami. Dajme pozor! Ježiš to naše správanie hodnotí ako tlačenie sa za spoločenským stolom na popredné miesto. Evanjelium však tvrdí, že vôbec nie je dôležité, aké miesto zaujímame v mienke ľudí, ale dôležité je, aké miesto zaujímame v očiach Božích. Skúsme v dnešnú nedeľu pouvažovať práve nad touto otázkou: Ako blízko som pri Bohu?
     Významný vedec Albert Einstein pricestoval do Bruselu na pozvanie belgickej kráľovnej. Keď na stanici vystúpil z vlaku, ani vo sne by ho nenapadlo, že vyobliekaní hodnostári a luxusná limuzína čaká na neho. S ošúchaným kufríkom a husľami kráčal pešo do zámku. Keďže uvítací sprievod ho nespoznal, kráľovnej oznámili, že z návštevy asi nič nebude, lebo Einstein nepricestoval. Kráľovná však z obloka ho uvidela prichádzať a potešila sa, že neodmietol jej pozvanie. Takto ho privítala: Pán doktor, vitajte u nás! Som nesmierne rada, že vás vidím! Prečo ale idete pešo, veď som poslala pre vás auto? Einstein odvetil: Také čosi ma ani nenapadlo, ale aspoň som sa príjemne prešiel.
     Mnohí veľkí ľudia dokázali byť skromní. Za nich hovorili nie slová, ale skutky. Aj my túžme byť veľkí pred Bohom. Nech aj za nás hovoria naše dobré skutky. Aby sme to dokázali, musíme byť skromní.
     Preto všetci, vy aj ja, nechajme sa dnes Ježišom zlákať ku skromnosti, uznajme jeho náuku, prijmime jeho rady a modlime sa: Ježišu, tichý a pokorný srdcom, pretvor naše srdce podľa svojho srdca.