Archív Nedeľných čítaní a homílií

25. Nedeľa v období „cez rok“- rok C


     Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok. Zavolal si ho a povedal mu: „Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.“ Správca si povedal: „Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.“ Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: „Koľko dlhuješ môjmu pánovi?“ On povedal: „Sto kadí oleja.“ Vravel mu: Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat. Potom povedal inému: „A ty koľko dlhuješ? On vravel: „Sto meríc pšenice.“ Vravel mu: „Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.“ A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla. Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov. „Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom. Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá čo je vaše? Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.“


Lk 16, 1- 13

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Iba vy, milí rodičia, viete povedať, koľko námahy ste dokázali vynaložiť pre vaše deti. Ale prečo to robíte? Pre ich lepšiu budúcnosť. To je správne, keď človek hľadí do budúcnosti. Chce zabezpečiť svoju rodinu a túži po šťastí.
     Aj Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí o budúcnosti. Nie však o hmotnej, ale o duchovnej, hovorí o večnosti. Veď človek by mal túžiť nielen po šťastí pozemskom ale aj nebeskom. Aby poslucháči vedeli o čom rozpráva, použil podobenstvo o bohatom človekovi, ktorý prepúšťal správcu svojho majetku. Ten však ešte pred vyhodením z práce sa poistil, keď si zavolal dlžníkov svojho pána a prikázal im odpísať z dlhu. Vedel, že je v probléme „až po uši“, že pán ho aj tak vyhodí. Rozhodol sa pomôcť aspoň iným, ktorí mu budú vďační a zaviazaní, keď už nebude zamestnaný. Správca vlastne podvádzal. Nás asi prekvapí, že pán ho pochválil.
     Iste nie je potrebne vysvetľovať obsadenie Ježišovho podobenstva. Bohatým človekom je Boh, nepoctivým správcom sme my a možno nás tiež zarazilo, že sa mu dostalo pochvaly. Dajme však pozor! Pán nechváli správcu za hriech – podvod, ten odsudzuje, ale chváli ho za prezieravosť a múdrosť, lebo myslí na svoju budúcnosť. Boh chváli človeka, ktorý myslí na budúcnosť, a nielen tú hmotnú, ale aj duchovnú. Zároveň ponúka aj radu: Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone. Z týchto slov vyplýva, že človek nie je tak silný, aby mohol slúžiť dvom pánom: Bohu aj mamone. Tu sa treba jasne rozhodnúť, kto je opravdivým pánom a má vplyv na večnosť človeka. Medzi nami je veľa ľudí, ktorí si urobili boha zo všetkého možného. Jeden sa klania kariére, novému domu, iný záhrade, ďalší alkoholu alebo dajakej hriešnej vášni. Človek si urobil Boha z hmoty. Možno má teraz niekto z nás na jazyku: Chvála Bohu, mňa sa to netýka! Skúsme však nahliadnuť do našich domácností.
     V televízii je dobrý program, že ani nedýchame. Vydržíme sedieť aj do pol noci a vôbec sa nám ani nedrieme. Ale akonáhle sa máme ísť modliť, sme veľmi unavení a tvrdíme, že je už neskoro a ráno musíme vstávať do práce. Na televíziu čas je, na Boha nie. Alebo, staviame dom. Ponáhľame sa, aby bol čím skôr hotový. Robíme v sviatok-piatok a je nám úplne jedno, že je nedeľa. Zrazu nájdeme veľa výhovoriek, prečo staviame v nedeľu: nieto ľudí, času ani materiálu. Všetko sa musí urobiť len v nedeľu. Čas na dom sme si našili a na Boha nezvýšilo. Kto z nás by sa nevidel v týchto alebo podobných príbehoch? Tu prichádza Ježiš a hovorí: Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone. Ale ako často slúžim práve mamone – hmote, ktorá by mala slúžiť mne? Ako často je dôležitejšia pre mňa pozemská budúcnosť? Boh mi ale pripravil čosi omnoho krajšie, dokonalejšie a príťažlivejšie – večný život. ten však získam iba vtedy, keď mojím Bohom bude nebeský Otec a iba jemu všetko podriadim.
     Pozrime sa do rodiny, v ktorej naozaj nie je nedostatok. Manželia sú inžinieri a majú dve utešené dievčatká. Starí rodičia čítali v novinách inzerát o predaji domu. Navrhli mladým, aby sa išli pozrieť. Obhliadka dopadla dobre, len treba urobiť fasádu, ponatierať obloky, vymaľovať celý dom a moderne ho zariadiť. Cena, ktorú majiteľka pýtala, bola vhodná, a tak manželia uvažovali, že budú bývať vo svojom, potešia sa aj zo záhrady a byt nepredajú, nechajú ho deťom. On bol šikovný a všetko si sám porobil. Nehľadel na sviatok ani piatok, robil stále, vo dne i v noci. Konečne nadišiel deň sťahovania. Ešte bolo treba urobiť čosi s elektrickým vedením, ale prúd bol silnejší, ako prácou úplne vyčerpaný, a preto neopatrný človek. Manžel a otec zomrel – 29 ročný. Navonok bolo všetko krásne a múdre. Chýbal tam však ten najdôležitejší – Boh a jeho rady.
     Pýtajme sa v tejto chvíli: Komu slúžim? Bohu? Mamone? Urobme všetko, aby sme slúžili Bohu a on nás odmení. Dostatkom už tu na zemi, ale najväčším bohatstvom v nebi.