Archív Nedeľných čítaní a homílií

26. Nedeľa v období „cez rok“- rok C


     Ježiš povedal farizejom: „Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: „Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!“ No Abrahám povedal: „Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.“ Tu povedal: „Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.“ Abrahám mu odpovedal: „Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.“ Ale on vravel: „Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.“ Odpovedal mu. Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“


Lk 16, 19- 31

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Predstavte si, že prídete k niekomu na návštevu, usadí vás k stolu a na stôl položí fľašu kvalitného vína. Namiesto toho, aby ju hostiteľ otvoril, začne víno chváliť, že je privezené zo zahraničia, veľmi chutné, má špecifickú farbu a vôňu. Vy dúfate, že ju konečne otvorí, ale opäť začne rozprávať, tentokrát o sebe, aký je statočný človek, ktorý by sa vedel aj rozkrájať pre iných a dal by im aj posledné. Fľaša však stále zostáva „zaštupľovaná“. Hostiteľ síce rozpráva o svojej láske, nezištnosti a obetavosti, ale vy to vôbec necítite a víno neochutnáte.
     Pred takouto falošnou lásku, obetavosťou a nezištnosťou nás varuje aj Ježiš Kristus. Vyrozprával k danej problematike aj pekné podobenstvo. Postavil do protikladu dve osoby – boháča a chudobného Lazára.
     Boháč mal tiež „zaštupľovaný“ dom. Nič sa z neho nedostalo von. Z jeho bohatstva mali osoh len tí, ktorí bývali v dome. V podstate nebol zlým človekom, veď aj po smrti sa strachuje o svojich piatich bratov, na Lazára nikdy nenahuckal psov a neodohnal ho od svojho domu, ba ani nikomu nezakázal, dať Lazárovi najesť. Boháč ale hrešil tým, že zanedbával konanie dobra. Nepozeral sa okolo seba, nevidel iných ľudí a nevnímal ich potreby. Nevidel, že druhým chýbajú šaty aj jedlo a nedokázal dať Lazárovi ani z toho chleba, do ktorého si utieral zamastené prsty. Boháč bol „zaštupľovaný“ voči iným ľuďom. Myslel si o sebe, že je dobrý, spravodlivý a nikomu neubližuje, ale nikto to nepocítil. Až keď bol v pekle pochopil, že je veľkým zlom, keď sa nekoná nijaké dobro.
     Podobenstvom nám chce Ježiš povedať dve veľmi dôležité skutočnosti: Peklo bude naplnené ľuďmi, ktorí neprestali konať zlo a aj ľuďmi, ktorí nezačali konať dobro! Nedá sa s istotou povedať, ktorých tam bude viac. Zdá sa však, že asi tých, ktorí nezačali konať dobro, lebo ich k dobrým skutkom nepohla ani duchovná a ani hmotná bieda blížnych.
     Ktosi však sa môže pýtať: Ako poslúžim blížnemu? Veď v mojom okolí sa ľudia nemajú zle. A bezdomovci, ktorí nás tu každú nedeľu otravujú, nepotrebujú moje peniaze na jedlo, ale na alkohol a drogy, a v tom ja im nemienim pomáhať! Máte pravdu. Lenže služba blížnemu sa nemeria iba peniazmi.
     Lazárom môže byť človek, ktorému sa iní vyhýbajú a on čaká, že si ho aspoň niekto všimne a ujme sa ho. Lazárom môže byť stará žena, ktorá už nikoho na svete nemá a hľadá, komu sa môže vyžalovať a s kým sa dá porozprávať. Lazárom môže byť človek, ktorý je síce „pri peniazoch“ a slušne oblečený, ale má manželku v nemocnici a čaká, že ho ktosi povzbudí a poteší v jeho trápení. Lazárom môže byť spolužiak, ktorému sa každý vysmieva a túži aspoň po jednom kamarátovi z triedy. Lazárom môže byť dieťa, ktoré by rado v nedeľu šlo do kostola, chodievalo na náboženstvo, pripravovalo sa na prvé sväté prijímanie, ale jeho rodičia sa nezaujímajú o jeho túžby. Lazárom môže byť manželka, ktorá túžobne čaká, kedy jej manžel prestane holdovať alkoholu. Treba pokračovať ďalej? Myslím, že miesto týchto šiestich príkladov, dokázali by sme spomenúť ďalších šesťsto a uviesť, kedy sa v živote stretávame s Lazárom. Vždy, keď ho necháme „na pokoji“, nepomôžeme mu, prejdeme okolo neho bez povšimnutia, hrešíme hriechom zanedbávania dobrého.
     Matka pápeža Pia X. bola chudobná práčka. Chlapec nikdy nepoznal, čo je prepych a bohatstvo. Keď sa stal biskupom, stretol sa s istým fabrikantom, veľmi bohatým človekom a povedal mu: Pane, závidím vám bohatstvo. Fabrikant sa veľmi zadivil, lebo si vždy myslel, že biskup má túžiť po chudobe. Budúci pápež videl jeho začudovanie a povedal mu: Ani si neviete predstaviť, koľko dobra by sa dalo vykonať s vaším bohatstvom.
     Aj my, hoci si to ani neuvedomujeme, sme boháči. Vlastníme Boha, vieru, úsmev, porozumenie, lásku, potechu... Doznajme si však, ako často bývame „zaštupľovaní“ a nedovolíme, aby sme s týmto bohatstvom sa podelili aj s inými. Nezabudnime, že vtedy hrešíme hriechom zanedbania dobrého. Preto už dnes, ale aj v celom nastávajúcom týždni dobre sa obzerajme okolo seba a hľadajme Lazárov, ktorí potrebujú našu pomoc.