Archív Nedeľných čítaní a homílií

Veľkonočná nedeľa- rok "C"


     Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“ Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil. Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych.


Jn 20, 1- 9

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Všetci túžime v živote dostávať iba dobré správy, ktoré budú plné radosti, optimizmu, pohody a šťastia. Také správy si potom dlho v sebe uchovávame a tešíme sa z nich.
     Správa, ktorú podáva dnešné evanjelium, je však zo všetkých správ najradostnejšia a najoptimistickejšia: Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych! Aleluja, radujme sa!
     Správu zvestovali ženy, ktoré sa vybrali k hrobu zabalzamovať Ježišovo mŕtve telo. Slúži ku cti všetkým ženám, že žena stála najbližšie pod Ježišovým krížom, bola prvá pri prázdnom hrobe a mala česť oznámiť celému svetu, že Ježiš žije! Ženy majú k mŕtvym iný vzťah ako muži. Mŕtve telo milovanej osoby je pre ženu naďalej milovaným telom, ktoré pohladia, s veľkou starostlivosťou ho pripravia na pohreb, obložia kvetmi, s láskou naň hľadia a chcú si ho čo najdlhšie uchovať v pamäti, kým ho zveria zemi. Po pohrebe verne, pravidelne a najmä s láskou, navštevujú hrob milovanej osoby.
     Muži sa správajú inak. Sú ochotní za priateľa položiť aj vlastný život a ak je ranený, prinesú aj tie najväčšie obety, aby mu pomohli. Keď však zomrie, vzdajú mu poslednú úctu a tým všetko končí. Kamaráta pochovajú na bojisku a život ide ďalej. Podobne to bolo aj s Ježišom. Muži od Piláta vyžiadali jeho mŕtve telo, zložili ho z kríža, odvalili kameň z nového hrobu, pomohli ho pochovať, zavalili hrob kameňom a napokon odišli domov. Život šiel ďalej a každý sa vrátil k svojej práci.
     Ženy dobre vedeli, že Ježiš zomrel, ale ich úcta k nemu pretrvávala. Chceli splniť povinnosť lásky k zosnulému. Preto obstarali voňavé oleje a vybrali sa k hrobu nabalzamovať jeho telo. Čo sa pri hrobe odohralo, opisuje dnešné evanjelium. Tajomstvo Ježišovho zmŕtvychvstania bolo najprv zjavenie ženám, ktoré viac dávajú na cit, než na opatrnosť; ktoré sú azda schopnejšie pochopiť aj také skutočnosti, aké chladný rozum nevie presne analyzovať. Z evanjelia vyžaruje láska, vernosť a obetavosť žien.
     Čo sem dnes priviedlo nás: mladých, starých, deti? Iste väčšina by povedala, že viera v Kristovo zmŕtvychvstanie, a to je správna odpoveď! Vidieť však z nášho každodenného života, že Ježiš vstal, že Ježiš žije? Pýtate sa, ako to dokázať? Tak, ako ženy.
     Máme byť láskaví k Bohu – verným a svedomitým plnením si náboženských povinností a život viery odovzdávať tým, ktorí sú nám zverení. K blížnym – milovať ich tak, ako seba samých.
     Máme byť verní a obetaví – naučiť sa vidieť v blížnych samotného Krista a cez nich mu poslúžiť.
     Iste je to ťažká a zodpovedná úloha. Keď ju však dokázali splniť jednoduché a obyčajné ženy so svojou slabou vierou, o čo skôr to máme dokázať my! My, ktorí máme možnosť vzdelávať sa v náboženských pravdách, a tak vlastne vzrastať vo viere v Ježišovo zmŕtvychvstanie! A čo za to dostaneme? To, čo ženy: Ježiš sa zjaví aj nám a naveky budeme môcť naň hľadieť.
     Svätý Peter Balsam je mučeníkom 4. storočia. Uväznili ho pre vieru v Krista. Palestínsky guvernér Severus na súde sa ho pýtal: Ako sa voláš? Po otcovi Balsamus, ale pri krste som dostal meno Peter – znela odpoveď. Z akého kraja a rodiny pochádzaš? Som kresťan! Aké je tvoje povolanie? – bola ďalšia otázka guvernéra. Vyznávam a hlásam kresťanstvo! Mohol by som robiť azda niečo lepšie? – odpovedal Peter. A guvernér vyniesol rozsudok: Ukrižujte ho!
     Hľa, život a smrť človeka hodného mena kresťan. Jeho životu aj smrti dalo význam Ježišovo zmŕtvychvstanie. Ono dáva význam aj nášmu životu a tiež aj našej smrti. Buďme jeho svedkami a prosme, aby sme vynikali krásnymi čnosťami, v ktorých sú nám vzorom ženy z dnešného evanjelia: láskou, vernosťou a obetavosťou.