Archív Nedeľných čítaní a homílií

Narodenie Pána - rok C


     V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v po žehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“


Lk 2, 1- 14

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Každá doba má svoje heslá, ktoré ľudia radi prevolávajú na slávu tým, ktorí nad nimi vládnu: Nech žije kráľ! Nech žije cisár! Nech žije republika! Nech žije prezident! Tieto heslá nie sú večné. S pádom kráľovstva, prezidenta, politického systému zaniknú.
     Však jedno heslo bude aktuálne v každej dobe, v každom politickom systéme, v každej ľudskej spoločnosti. Je to heslo, ktoré sme v dnešný deň už veľakrát počuli: Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa!
     Čo vyjadruje toto heslo? Boh vstúpil do ľudskej rodiny, aby jej priniesol spásu. Ježiš rovnako ako každý z nás neustále kráča po ceste. Žije s ľuďmi, trpí s ľuďmi, raduje sa ľuďmi – On, Emanuel, Boh, ktorý je tu.
     Ježiš sa stal malým chudobným dieťaťom, ktoré je úplne odkázané na pomoc iných. Veľa ľudí sa našlo, ktorí mu boli ochotní poslúžiť od prvého okamihu jeho pozemského putovania. Mária, jeho matka, bola prvá, ktorá ho obliekla, nakŕmila, reagovala na každé jeho zaplakanie, bdela nad jeho pokojným spánkom. Jozef, ktorý dlho nechápal, ako je to s jeho počatím a narodením, však pevne veril Bohu, a preto prijal Ježiša za svojho syna a staral sa o neho. Boli tu pastieri, ktorí akonáhle sa dozvedeli o jeho narodení, šli sa mu pokloniť, ale nie s prázdnymi rukami. Patrí sem aj veľa iných ľudí, o ktorých Písmo mlčí, ale ktorí od prvého okamihu Ježišovho života sa mu snažili pomôcť. Pre nich sa stali Vianoce sviatkami radosti, obetavosti a lásky k Bohu.
     Našli sa však aj takí, ktorým jeho narodenie prinieslo strach. Spomeňme si aspoň na Herodesa, ktorý mu číhal na život a chcel sa ho zbaviť aj za cenu veľkých obetí a sĺz. Pre neho a jemu podobných ľudí sa na narodenie Mesiáša stalo doslova peklom.
     Čím sú pre mňa Vianoce? Z toho, čo sme si doteraz povedali, majú byť časom, kedy Ježiš vstupuje do môjho života a pozýva ma k nasledovaniu. Ako? Priblížením sa k človekovi, službou blížnemu, snahou vytvoriť s ľuďmi spoločenstvo jednoty, pokoja a lásky. Sú moje Vianoce také?
     Ako ich však ľudia oslavujú? Niektorí radšej odcestujú na lyžovačku a sú ochotní roztrhnúť rodinu pre svoju voľnosť a zábavu, iní si zasa dávajú prepychové dary, len aby nemuseli dať seba… Nebolo by ale lepšie zostať doma s celou rodinou a prežiť spoločne stretnutie s Pánom a poslúžiť mu v blížnych? Nebolo by lepšie darovať si skromné a jednoduché dary a predovšetkým rozdávať seba, svoju lásku a úsmev? Ako oslavujem Vianoce? Ako ich oslavuje moja rodina a moje deti?
     Vysokoškolák rozpráva o Vianociach: Je to oslava najvznešenejšej udalosti v dejinách ľudstva. Nikto na svete rozumom nepochopí, ako sa mohlo stať, že Boh sa rozhodol darovať človeku seba samého. Je to krásne, ohromujúce a úžasné! Ľudstvo by malo padnúť na tvár do prachu pred touto premiérou lásky. A to ešte ani zďaleka netušíme, kto vlastne Boh je, kto sa nám to dáva. Nekonečne svätá Bytosť sa vrhá smrteľným skokom do priepasti sveta plného špiny, biedy, strachu a bolesti. Čo ho mohlo k tomu viesť? Nemôže to byť nič iné, iba nekonečná láska!
     To je zrelý prístup k Vianociam. Tento mladý muž chce ľuďom odkázať asi toto: Boh vás miluje a to aj napriek vašim malým i veľkým chybám, napriek zlým činom, ba aj zločinom. Ponúka svetlo, radosť, pokoj, lásku všetkým bez rozdielu.
     Pred Bohom človek nemusí mať strach, lebo má srdce Otca. To Ježiš povedal, že nám je Boh Otcom. Prežime tieto Vianoce v hlbokej viere a vďačnosti, že Otec nám dal Syna. Zaraďme sa medzi tých, ktorí Ježiša milovali od prvej chvíle jeho pozemského života, slúžme mu v našich blížnych a nachádzajme ho v nich. Nielen v tých, ktorí s nami stoja okolo stromčeka, ale pozrime sa okolo seba a nájdime ho aj v tých, ktorí túžia po troche lásky, porozumenia, úsmevu a po stisku ruky, lebo práve v nich je Kristus.