Archív Nedeľných čítaní a homílií

3. nedeľa v období „cez rok“ – rok C


     Bratia, ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci ich je mnoho, tak aj Kristus. Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom. Telo nie je jeden úd, ale mnoho údov. A keby noha povedala: „Nie som ruka, nepatrím k telu,“ tým ešte neprestáva patriť k telu. A keby povedalo ucho: „Nie som oko, nepatrím k telu,“ tým ešte neprestáva patriť k telu. Keby bolo celé telo okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch? Ale Boh rozložil údy, každý jeden z nich, v tele, ako chcel. Keby boli všetky jedným údom, kde by bolo telo? No takto je mnoho údov, ale iba jedno telo. A oko nemôže povedať ruke: „Nepotrebujem ťa!“ ani hlava nohám: „Nepotrebujem vás!“ Ba čo viac, údy tela, ktoré sa zdajú slabšie, sú nevyhnutne potrebné. A údy tela ktoré pokladáme za menej ušľachtilé, zaodievame s väčšou úctou a naše nečestné údy majú tým väčšiu česť, kým naše čestné nič také nepotrebujú. Boh telo vyvážil tak, že slabšiemu údu dal väčšiu česť; aby nebola v tele roztržka, ale aby sa údy rovnako starali jeden o druhý. Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy. Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy. A v Cirkvi Boh niektorých ustanovil po prvé za apoštolov, po druhé za prorokov, po tretie za učiteľov, potom sú zázraky, ďalej dary uzdravovať; pomáhať, viesť, dar rozličných jazykov. Sú vari všetci apoštolmi? Sú všetci prorokmi? Všetci učiteľmi? Robia všetci zázraky? Majú všetci dar uzdravovať? Hovoria všetci jazykmi? Vari všetci vysvetľujú?


1 Kor 12, 12- 30

Myšlienky k homílii diakona Juraja Valúšeka

     V dnešnej spoločnosti je to zariadené tak, že ľudia si delia úlohy: Jedni pracujú v poľnohospodárstve, kde produkujú potraviny, iní v priemysle, kde sa vyrábajú veci potrebné pre život a spracúvajú sa rôzne suroviny. Ďalší ľudia sa venujú vede a výskumu. Snažia sa uľahčiť a zlepšiť život spoločnosti novými vynálezmi. Iní sa zasa starajú o zdravie a vzdelávanie populácie. Niektorí pracujú v sektore služieb, uľahčujú ľuďom život tým, že im v mnohom ušetria čas. Odvážnejší sa stali vojakmi, aby bránili spoločnosť pred nepriateľmi, atď., atď.
     Takto rozdelená spoločnosť by mala výborne fungovať. Ľudia zistili už veľmi dávno, že deľba práce zaisťuje väčšiu efektívnosť. Odpozorovali to z prírody, zobrali si príklad z ľudského tela a vidíme, že mali pravdu.
     Počuli sme, že aj svätý Pavol používa príklad ľudského tela, aby vysvetlil, že v Cirkvi existuje tiež deľba úloh. A nielen v Cirkvi a štáte, ale v každom ľudskom kolektíve. Pretože ľudia sú rôznej povahy, majú rozličné talenty. Niektorí sú veselí a svojou veselosťou vedia pozdvihnúť náladu v celom svojom okolí. Iní sú tichší, hĺbavejší, a sú napríklad vynikajúci vedci a umelci. Sú ľudia, ktorí majú veľkú telesnú silu, využívajú ju pri športe alebo vedia vynikajúco svoje remeslo. A sú zase ľudia, ktorí sú nemehlá, ale majú veľké rozumové nadanie.
     Na tejto teoretickej rovine by so mnou určite všetci súhlasili. Ale keď sa v mysli presunieme do nášho každodenného života, zbadáme, že sa podľa toho nesprávame, a že sme hriešni. Ľudia jeden druhému závidia, sú netolerantní, pohŕdajú jeden druhým. Lenže vieme, že strom sa pozná po ovocí. Aké je ovocie našich žabomyších vojen a hašterení? Len ďalšie spory, stres, nenávisť…
     V jednej dedine boli dva spevokoly. Jeden spieval v kostole staršie pesničky, druhý bol mládežnícky a spieval novšie piesne. V nedeľu v kostole sa pekne striedali a mali radosť mladí i starí, že môžu Pánu Bohu spievať piesne ich srdca. Ale jedného dňa sa pohádali pre úplnú malichernosť. Zdalo sa im, že kvôli tomu druhému majú málo hudobného priestoru a už nedokázali spolupracovať. Na jednej omši spieval starší spevokol, na druhej mladší. Zasiahlo to celú farnosť. Starší chodili len na omše, keď spieval ich spevokol a mladší takisto. Nakoniec sa vzájomné spory tak vyostrili, že chceli, aby pán farár rozhodol, ktorý z cirkevných zborov nechá a ktorý zruší.
     Nikdy nedovoľme, aby malé spory, prameniace z našej pýchy, rozdeľovali naše spoločenstvo či už v rodine, v škole, v zamestnaní alebo v Cirkvi. Pán Ježiš hovorí: Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať. (Jn 13, 35) Ak máme ohlasovať Ježiša, musíme mať toto vždy na pamäti. Nie je to vždy ľahké, ale s Božou pomocou, o ktorú môžeme prosiť i pri tejto svätej omši, to môžeme dokázať.