Archív nedeľných čítaní a homílií

14. nedeľa v období „cez rok“ – rok C


     Pán si vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť. A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. Nenoste mešec ani kapsu ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte! Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: „Pokoj tomuto domu! Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu! A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia, uzdravujte chorých, čo sú v ňom a povedzte im: „Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.“ Keď prídete do niektorého mesta a neprijali by vás, vyjdite do jeho ulíc a povedzte: „Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo!“ Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu. Sedemdesiati dvaja sa vrátili natešení a hovorili: „Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene!“ On im povedal: „Videl som satana padať z neba ako blesk. Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí. No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.“


Lk 10, 1 – 12. 17- 20

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa


     Kto z nás nemá starosti? Kto z nás nemusí riešiť množstvo problémov a ťažkostí? Preto sa snažíme každý deň si tak rozplánovať, aby sme sa ľahšie mohli cez problémy preniesť a vyriešiť ich.
     Aj Ježiš riešil problémy, preto mal určitý plán, ktorý musel splniť, lebo mu ho nariadil jeho Otec. Iste najhlavnejším bodom Ježišovho programu bolo pokračovať v práci a poslaní, ktoré sám začal.
     Preto si vyvolil 12 apoštolov. Niektorí vykladači Písma hovoria, že počet apoštolov mal vyjadriť jeho záujem o 12 kmeňov Izraela. Ako sa však dozvedáme z dnešného evanjelia, Ježiš si vybral ešte iných 72 apoštolov. Tu opäť zasahujú vykladači Biblie, ktorí tvrdia, že kniha Genezis delí celé ľudstvo na 72 národov. To by znamenalo, že 72 apoštolov bolo poslaných do celého sveta. Takto vlastne Ježiš napĺňa najdôležitejšie poslanie, ktoré mu dal Otec – ohlasovať evanjelium celému svetu.
     Ježiš svojich učeníkov neposiela iba tak, ale stanovuje im presný program evanjelizácie. Posiela ich po dvoch. Podľa Deuteronómia sa iba svedectvo dvoch pokladalo za hodnoverné. Chce však iste aj pripomenúť, že osamelý a izolovaný kresťan pri ohlasovaní evanjelia neobstojí. Učeníkov vyzýva, aby prosili Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu. Tým im prikazuje, aby sa na tento úmysel modlili, lebo ohlasovanie evanjelia je veľmi náročná a zodpovedná úloha, ktorá sa dá zvládnuť iba s Božou pomocou. Ďalej učeníkov vyzýva, aby sa nestarali o kapsu, mešec, obuv a odev. Tým chce zdôrazniť, že všetku svoju energiu majú venovať šíreniu evanjelia. O pozemské veci sa majú postarať iní. V ďalšej časti ich programu im radí, aby po ceste nikoho nepozdravovali. Určite im to neprikázal preto, aby boli neslušní alebo pyšní, ale preto, lebo pozdravy na Východe boli spojené s obradmi, ktoré dlho trvali. Tým chce Ježiš vyjadriť, že evanjelizácia neznesie zdržovanie starými formalitami a je nanajvýš naliehavá a dôležitá. Všade, kde prídu, majú pozdraviť: Pokoj tomuto domu, lebo šírenie Božieho slova, je šírením pokoja. Všade majú prijať pohostinstvo, to znamená, nemajú mať starosť o jedlo, lebo to je povinnosť tých, ktorým ohlasujú evanjelium. Posledný Ježišov príkaz znie takto: Keď prídete do niektorého mesta a neprijali by vás, vyjdite do jeho ulíc a povedzte: „Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo!“ Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu. Obyvatelia Sodomy sa totiž previnili proti Božiemu zákonu. Mesto a ľudia, ktorí odmietnu evanjelium, prehrešia sa proti Božej láske. A kto pohrdne Božou láskou, má väčší hriech, ako ten, kto odmietne zákon.
     Možno niekomu z nás tieto Ježišove požiadavky znejú príliš zložito. O to viac, keď si uvedomujeme, že aj my sme apoštoli a aj nás Ježiš posiela evanjelizovať. Toto poslanie sme dostali pri krste a spečatené bolo pri sviatosti birmovania. Možno aj nás napadne otázka: A to mám vari cestovať, bez peňazí, bez jedla, po mestách a dedinách? Iste nie! To predsa Ježiš nežiada. On chce, aby sme evanjelium žili v našej domácnosti, v našom činžiaku, v našej škole, na našom pracovisku.
     Všimnime si, ako to vyzerá v praxi. Istému mudrcovi položili 3 otázky: Ktorá je najdôležitejšia hodina v ľudskom živote? Ktorý človek je najdôležitejší? Ktorý skutok je najdôležitejší? Odpovedal: Najdôležitejšia hodina je prítomná. Najdôležitejší človek je ten, ktorý stojí pred nami. Najdôležitejší skutok je láska.
     Usilujme sa v každej hodine nášho života, pred každým človekom a v každom skutku žiť evanjelium a ukazovať svetu Krista, lebo patríme k jeho učeníkom. Vždy na to myslime a snažme sa tak pracovať pre Božie kráľovstvo, aby sme sa raz nemuseli za svoju prácu a život hanbiť.