Archív nedeľných čítaní a homílií

15. nedeľa v období „cez rok“ – rok C


     Vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Ježiš mu vravel: „Čo je napí¬sané v Zákone? Ako tam čítaš?“ On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“ Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“ Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“ Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a sta¬ral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: „Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.“ Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!


Lk 10, 25- 37

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa


     Iste každý z nás si všíma, že čím ďalej ľudstvo napreduje v užívaní vedeckých a technických vymožeností, tým viac sa ľudia stávajú citovo chudobnejšími. Potvrdzuje to aj istá štúdia, ktorá hovorí, že náučný slovník vydaný v Anglicku roku 1768 opisuje pojem „atóm“ na štyroch riadkoch a slovu „láska“ venuje až päť strán. Podobný náučný slovník vydaný v dnešných časoch venuje atómu devätnásť strán a pre lásku v ňom vôbec nie je miesta. Prekvapilo vás to? Verte, že aj mňa, a tak sa iste spoločne opýtame: „Ako je to možné? Vari sme sa prestali milovať?“
     Nie, milovať sme sa iste neprestali, ba čo viac, lásku máme, my kresťania - katolíci, povýšenú na zákon. Pekne o tom píše dnešné evanjelium: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!
     A hoci milovať je pre nás zákonom, dnešný človek vie lepšie opísať technické pojmy, ako božské vzplanutie lásky. Lenže láska i napriek tomu zostáva najcennejším darom, ktorý môžeme dať alebo prijať. Kto by sa ju pokúsil definovať, iste by sa riadne zapotil. Veď kto dokáže definovať krásu ruže, či krásu zapadajúceho slnka? Vieme akurát povedať, že z ruže i západu slnka máme radosť vtedy, keď sa na ne pozeráme. To isté platí aj o láske. Najkrajšia je vtedy, keď ju prežívame a pociťujeme. Preto Ježiš nám dnes hovorí príbeh, ktorý zachytáva lásku k človekovi. Všimnime si, že Ježiš nedáva definíciu lásky. On chce lásku ukázať. Na milosrdnom Samaritánovi nám chce povedať asi toto: „Pozrite sa, takto sa láska prejavuje. Takto ju chcú vidieť ľudia, a tak ju chcem vidieť aj ja na vás!“
     Teraz môže niekto namietať, že on sa snaží milovať a lásku rozdávať. Snaží sa všetkých ľudí objať, lenže oni po tom netúžia, ba naopak, keď cítia lásku, stiahnu sa. Možno mnohí máme takéto skúsenosti. Preto sa pýtajme: „Prečo je tomu tak? Prečo niektorí ľudia utekajú pred každým pokusom o zblíženie?“ Pomôžme si týmto príkladom. Rybár ulovil šťuku. Uložil ju do kade s kaprami. Doprostred kade dal sklenenú prekážku a keď šťuka chcela plávať za kaprami, narazila do nej. Stalo sa jej to veľa ráz. Po čase prekážku odstránil. Ale viete, čo nasledovalo? Šťuka zastrašená bolestivými pokusmi sa neodvážila opustiť svoj priestor. Zostala pekne utiahnutá. Koľkým ľuďom sa prihodilo čosi podobné! Čudujeme sa im, že majú strach vytiahnuť sa zo svojej ulity? My miesto toho, aby sme im pomohli, sami sa stiahneme a takto len utvrdzujeme druhých, že je lepšie zostať utiahnutým a do nikoho sa nemiešať. To ale nie je správne. Veriaci človek by mal vedieť ukázať lásku, a to uvedomením si, že jestvuje skutočná láska, ktorú nám dáva Boh, ktorou nás napĺňa. Lebo pravej láske sa darí len v tom srdci, ktoré je naplnené Božou láskou. Tu nepomôžu ľudské schopnosti, či dôvtip, tu pomôže len Boh. A tí, ktorí sú naplnení jeho láskou, majú dovoliť, aby láska kvitla v ich srdci, v ich rukách a aby ju štedro rozdávali.
     Snažím sa o to? Je na mne vidno, že sa každú nedeľu pri svätej omši napĺňam Božou láskou? Je moja láska nezištná? Alebo len rád o nej rozprávam a čakám, aby som ju dostal od druhých? Viem rozdávať lásku?
     Do lekárne prišiel malý chlapček a pýtal si pre mladšieho brata liek. Lekárnik sa pýtal na názov lieku. „Liek sa volá zázrak! Bol u nás lekár a hovoril, že bračekovi pomôže iba zázrak. Tak som si vybral celú pokladničku a idem kúpiť tento liek“ Lekárnik bezmocne rozhodil rukami. V rade na lieky stál aj starší pán, ktorý žiadal chlapčeka, aby ho zaviedol domov. Bol to chýrny lekár, ktorý sa v lekárni zastavil po lieky pre pacienta. Navštívil chorého chlapca a pomohol mu. Zmenil mu lieky, ktoré zabrali. Chlapčekova láska sa premenila na zázrak.
     Láska dieťaťa bola viditeľná a citeľná. Aj naša láska má byť vidieť i cítiť. Usilujme sa v tomto týždni o takúto lásku! Nie je podstatné, ak termín „láska“ nenájdeme v moderných slovníkoch, keď láska bude žiť medzi nami.