Archív nedeľných čítaní a homílií

21. nedeľa v období „cez rok“ – rok C


     Ježiš cestou do Jeruzalema prechádzal mestami a dedinami a učil. Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“ On im povedal: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: „Pane, otvor nám!“ A on vám povie: „Ja neviem, odkiaľ ste!“ Vtedy začnete hovoriť: „Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.“ Ale on vám povie: „Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!“ Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von. A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými.“


Lk 13, 22– 30

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa


     Mnohí ľudia si svoje postavenie a kariéru budujú aj za cenu rozličných známostí. Čím majú viac známych a vplyvných ľudí, tým majú o sebe väčšiu mienku. Známostí však málokedy prerastú do hlbšieho priateľstva. Väčšinou sa známi kontaktujú len vtedy, keď niečo potrebujú.
     Ježiš nás upozorňuje, že známosť s ním nám ešte nezaručuje večnú spásu. Jasne o tom hovorí dnešné evanjelium. Známym, ktorí ho nepočúvali a nechceli ho nasledovať, raz povie: Ja neviem, odkiaľ ste!
     Tento svoj postoj Ježiš vyjadril ako odpoveď na otázku: Pane, je málo tých, čo budú spasení? Nevieme, prečo dostal túto otázku. Veď Židia boli presvedčení, že ako vyvolený národ, Boží obľúbenci, Abrahámovo potomstvo, budú spasení ale pre ostatný svet zostanú nebeské brány zatvorené. Možno práve preto Ježiš reaguje a využíva túto otázku, aby im urobil jasno. Neodpovedá síce priamo, koľkí budú spasení, ale hovorí o troch veľmi dôležitých veciach:
     – Spása je veľmi vážna vec a človek sa musí silno usilovať, aby ju dosiahol. Ježiš ju prirovnáva k úzkej a tesnej bráne.
     – Jeho odpoveď smeruje priamo k Židom, že im nebude stačiť, z akého sú národa, ale rozhodujúca bude ich viera a dobré skutky.
     – Ježišova správa je radostná pre všetky národy, lebo jasne hovorí, že Božia spása je ponúknutá každému národu a každému človekovi.
     Možno nás v duchu napadne, ako by asi Ježiš reagoval, keby sme mu otázku o spáse položili dnes. Čo myslíte, konajú dnes ľudia inak, ako v Ježišových časoch? Iste nie. Veď koľkí si namýšľajú, že budú spasení preto, že sú pokrstení, pobirmovaní, že párkrát za rok idú do kostola, či raz – dvakrát za rok na spoveď? Koľkí si namýšľajú, že Boh im všetko zaistí bez ich osobnej námahy a trápenia, odriekania a bolesti? Chcú všetko získať, ale bez toho, aby nemuseli nič do toho vkladať. Koľko je dnes ľudí, ktorí takto zmýšľajú? Nepatrím medzi nich aj ja?
     Nezabúdajme, že lacná spása neexistuje. F. Mauriac povedal: Náš život má takú hodnotu, koľko sme do neho vložili námahy. A má pravdu. Presne tak je tomu aj s večnosťou. Bude toľko hodna, koľko vložíme do nej práce a námahy pri plnení Božej vôle. A práve tu často zlyhávame, lebo túžime po ľahkom kresťanstve. Po odpustení bez kajúcnosti, po skutkoch, ktoré nás nič nestoja, po Ježišovi bez kríža.
     Svätý Benedikt Labre sa raz vyjadril takto: Ak by mal byť zatratený len jeden človek, treba sa obávať potom o seba samého. No nejedná sa o vystrašeného kresťana, ale o kresťana dôverujúceho. Zo života svätého Filipa Neriho je známe, ako raz v tomto probléme pomohol istej rehoľnej sestre. Žila v neustálom strachu, že bude zatratená. Filip ju presviedčal, že pre ňu je určené nebo, ale ona sa tej myšlienke stále bránila: Nie, pre mňa je určené zatratenie! Filip už nevedel, čo jej má povedať, a tak sa jej spýtal: Za koho zomrel Kristus? A ona: Za hriešnikov. Filip na to: A ty si kto? Sestra vtedy skríkla: Veľká hriešnica! Filip sa usmial a pokojne povedal: No vidíš, Kristus zomrel aj za tvoju spásu a chce ťa mať v nebi.
     Naša spása nie je teraz v Ježišových rukách, ale v našich. On pre našu spásu urobil všetko, teraz sme na ťahu my. Podmienky poznáme - viera a dobré skutky, tieto dve hodnoty majú naplniť náš život. Ježiš nechce byť našim známym, ale priateľom. Nechce dajaký špekulatívny vzťah, ale úprimné posväcovanie sa každého jedného z nás. Lebo iba tak nám bude môcť raz povedať: Viem, kto ste. Ste moji priatelia, lebo ste robili, čo som vám prikázal.
     Prežime tento týždeň tak, aby nás Ježiš mohol nazvať svojimi priateľmi.