Archív Nedeľných čítaní a homílií

4. veľkonočná nedeľa – rok C


     Ježiš povedal: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno.“


Jn 10, 27- 30

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Známy cestovateľ rozprával, ako raz večer stretol na osamelej horskej ceste mladého človeka, ktorý podľa oblečenia bol pastierom. Mal vážnu a ustarostenú tvár a na otázku cestovateľa, kam ide tak na noc, odpovedal: Stratilo sa mi jahniatko a chcem ho hľadať. Cestovateľ šiel s ním. Neprehovorili ani slova, lebo pastier sústredene niečo sledoval. Odrazu hlasno vykríkol, ľahol si, pritisol ucho k zemi a pozorne počúval. Po chvíli vstal. Tvár mu žiarila šťastím a povedal: Začul som ho. Potom sa vybral určitým smerom a o malú chvíľu sa vrátil s jahniatkom na pleci.
     Povieme si: To bol dobrý pastier! Dnešné evanjelium nám však predstavuje ešte lepšieho a dokonalejšieho pastiera. Je ním sám Ježiš Kristus, ktorý vedie svoje stádo na najlepšie pastviny – do neba.
     Ježiš v podobenstve použil obraz pastiera, aby mu všetci dobre rozumeli, veď Palestína bola krajinou pastierov a stád. Aby zdôraznil svoj záujem o nás, vyhlasuje sa za dobrého pastiera. Takýto obraz Ježiša Krista je známy už od prvopočiatkov Cirkvi. Nájdeme ho v katakombách, v najstarších chrámoch, na cintorínoch, ale aj v našich domácnostiach a v modlitebných knižkách. Tento motív sa stal aj námetom pre maliarov, sochárov, básnikov a iných umelcov.
     Možno nám napadne otázka: Akými vlastnosťami má vynikať dobrý pastier?
     V prvom rade je to obetavá láska. S láskou chráni stádo, a ak je treba, položí zaň aj svoj život. Tým sa odlišuje od nájomníka, ktorý má ovce prenajaté a nezáleží mu na nich. Keď uvidí prichádzať vlka, uteká od stáda. Ježiš svoju lásku k ovciam potvrdil aj konkrétnym skutkom, keď obetoval za svoje stádo život. Obetoval sa jeden za všetkých, aby svojou smrťou zničil našu smrť a svojím zmŕtvychvstaním obnovil nám život.
     Dobrý pastier má vynikať milosrdenstvom. Všimli sme si, ako sa muž z príbehu správal k stratenej ovci? Zobral ju milosrdne, s láskou a bez výčitiek na plecia. Aj Ježišovi sa stratí ovca – hriešnik. Ale má stále otvorenú cestu k nemu a keď ju nájde, Ježiš mu milosrdne odpustí. Potvrdil to aj slovami: V nebi je väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.
     Už vieme, že dobrý pastier vyniká obetavou láskou a milosrdenstvom. Tieto vlastnosti Ježiš dáva aj pokračovateľom jeho učenia – kňazom. Najmä vy, starší, by ste vedeli rozprávať, ako vám tu mnohí kňazi s láskou slúžili, ohlasovali Božie slovo, vysluhovali sviatosti a sväteniny. Ako trpezlivo vyučovali náboženstvo a vštepovali vám pravdy viery. S akým milosrdenstvom sa k vám skláňali a odpúšťali vám v Božom mene hriechy, s akou radosťou vám podávali sväté prijímanie a slúžili sväté omše. Ale iste by ste vedeli rozprávať aj o ich chybách, ktorých sa dopustili. To je vlastne prirodzené, veď kňaz vysviackou neprestal byť človekom, ale naopak, človek sa v ňom ešte viac hlási so všetkými slabosťami a neduhmi. Ľahko sa môže stať, že kňaz klesne. A čo vtedy je treba robiť? Treba mu pomôcť, veľa sa zaňho modliť a obetovať. Tu nepomôže nadávanie, ohováranie, preklínanie či písanie anonymov. Tu pomôže naozaj iba modlitba a obeta. Kňaz je poslaný samotným Kristom a iste sa snaží konať svoju službu ako najlepšie dokáže a vládze. Ľahké je sa na neho sťažovať, ale keď sa spýtate ľudí, či sa za svojho kňaza modlia, iba záporne pokrútia hlavou a často poznamenajú: Za takého sa budem modliť?! Tu je však treba spomenúť starú známu pravdu: Akých kňazov si vymodlíme, takých budeme mať.
     Misionár pokrstil starého Číňana. Po krste sa ho spýtal, čo najviac obdivuje na Ježišovom učení. Starec odpovedal: Je tam veľa krásy. Ale najviac na mňa vplýva obraz Dobrého pastiera. Najviac na mňa zapôsobila jeho láska a milosrdenstvo.
     V našich seminároch sa pripravujú na svoje povolanie budúci pastieri, ktorí sa majú naplniť láskou a milosrdenstvom. Vybrali si najťažšie povolanie, o ktorom ani netušia, čo všetko im prinesie - koľko sebazaprenia, pokory a trpezlivosti budú v živote potrebovať. Pripravuje sa tam aj pastier, ktorý raz bude pôsobiť v tejto farnosti a bude taký, akého si vymodlíte.
     Nech je dnešná nedeľa dňom modlitieb za tých, ktorí sa pripravujú na kňazskú službu, za tých, ktorí ju už dostali, ale aj za tých, ktorí odišli na večnosť. A prosme aj za deti, ktoré cítia v sebe Ježišovo volanie, aby keď dospejú, dokázali povedať:
     Áno, Pane, tu som…