Archív Nedeľných čítaní a homílií

7. veľkonočná nedeľa – rok C


     Ježiš zdvihol oči k nebu a modlil sa: „Svätý Otče, neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa. Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta. Spravodlivý Otče, svet ťa nepozná, ale ja ťa poznám. I oni spoznali, že si ma ty poslal. Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim, aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja.“


Jn 17, 20- 26

Myšlienky k homílii diakona Juraja Valúšeka

     Neviem, či ste niekedy videli na vlastné oči nejaký veľký požiar. Ak áno, určite si spomínate na ten pocit strachu a bezmocnosti. Veľký oheň v nás vyvoláva pocit nepremožiteľnej sily a moci. Jeho plamene sa nezastavia takmer pred ničím. Keď začne horieť dom alebo les, väčšinou po požiari zostanú len dymiace trosky a spálenisko.
     Duch Svätý sa zvykne prirovnávať k plameňu. Nie preto, aby ničil. Prirovnanie je použité preto, lebo sila Ducha Svätého je taká silná, ba dokonca silnejšia, ako veľký oheň. Nie je to sila agresívna. Prvý mučeník Štefan bol plný Ducha Svätého a predsa nebojoval so svojimi katmi. Modlil sa za nich a odpustil im. V tom je tá obrovská sila Svätého Ducha, že dokážeme premôcť seba samých, naše vlastné ego. Štefan dokáže premôcť strach a má silu obetovať svoj život pre Ježišovo meno.
     V dnešnom čítaní z Jánovho evanjelia sme počuli, ako sa za nás Ježiš modlí. Modlí sa, aby sme boli jedno. A my vieme, že zachovať jednotu a harmóniu v spoločenstve vôbec nie je jednoduché. Koľko ľudí, toľko názorov, a koľko názorov, toľko škriepok. Nežiada od nás Ježiš čosi príliš ťažké?! Dá sa vôbec žiť v pokoji a jednote?
     Naším vzorom jednoty je Trojjediný Boh. Jeden Boh, v ktorom sú tri božské osoby: Otec a Syn v jednote s Duchom Svätým. Duch Svätý je Duchom jednoty. Ježiš tým, čo v neho uverili, prisľúbil dar Ducha Svätého. Ako je Otec a Syn v Duchu Svätom jedno, tak aj Boží ľud má byť jedno, lebo ho spája ten istý Duch Svätý. Podľa toho spozná svet, teda ľudia, ktorí neveria v Boha, že máme medzi sebou Ducha Božej lásky, Ducha Svätého. Ak máme Ducha, budeme jednotní.
     Na začiatku sme hovorili o ohromnej sile Svätého Ducha. Boh nám ho dáva. Preto prosme Ducha Svätého, aby nám dal silu prekonať naše sebectvo a dokázať žiť vo vzájomnej jednote. Tak ako Štefan, ktorý dokázal odpustiť svojim vrahom, ako Ján Pavol II., ktorý sa tiež zmieril s mužom, ktorý ho chcel pripraviť o život, tak aj my, v sile Ducha Svätého, dokážeme zanechať všetky malicherné spory a žiť v jednote!