Archív Nedeľných čítaní a homílií

2. adventná nedeľa - rok C


     V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne, za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša. Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša: Hlas volajúceho na púšti: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou. A každé telo uvidí Božiu spásu.“


Lk 3, 1- 6

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Existujú doklady, ktoré nás sprevádzajú po celý život, ktoré potrebujeme mať pri sebe pri každej významnej príležitosti. Medzi tieto doklady bezpochyby patrí rodný a krstný list.
     Akýsi rodný list Jána Krstiteľa je zachytený v dnešnom evanjeliu. Evanjelista Lukáš kladie Jánovu postavu presne do dejín: V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne, za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša.
     Spomedzi myšlienok, ktoré hlásal a učil, vynikala najmä jedna: Obráťte sa! Čo to znamenalo v jeho časoch? Židia boli zbožným národom, verili v jedného Boha a uvedomovali si, že sú vyvoleným národom. Z toho však mohla prameniť ich pýcha a sebectvo. Žili v predstavách, že budú stáť na čele všetkých národov a sľúbený Mesiáš vyvedie ich z biedy k svetovláde, z otroctva k občianskej slobode. Kristus však takým nemal byť, a ani nechcel byť. Preto Ján mu musel pripravovať cestu a zvolať: Takto nie! Musíte zmeniť predstavy o Mesiášovi. Musíte sa vzdať svojich nárokov na svetovládu. Pahorky pýchy musíte vyrovnať, údolie sebectva zasypať. Nemôžete ďalej kráčať po tejto ceste, musíte sa obrátiť, zmeniť smer. Musíte prehodnotiť svoje očakávania o Mesiášovi, zmeniť hodnotenie a nahradiť ho novým. Tieto slová iste museli Židov prekvapiť. A hoci boli tvrdí, prijali ich a dávali sa krstiť. Je zaujímavé, že tento muž, ošľahaný vetrom a slnkom, oblečený do ťavej kože, otriasol vtedajším svetom.
     Čo by asi nám dnes povedal Ján? Iste by sa musel prejaviť trocha jemnejšie, lebo v súčasnosti by pôsobil ako asociálny živel, ktorý narúša verejný poriadok. Musel by zmeniť aj výzvu, lebo Kristus už dávno prišiel a my sme sa narodili do kresťanstva. Krstom sme boli jednoznačne nasmerovaný na cestu za Kristom, ktorá vedie k Bohu. Sviatosťami, modlitbou, bohoslužbami sa na tejto ceste utvrdzujeme. Preto Jánova výzva by neznela Obráťte sa! ale Odvráťte sa! Odvráťte sa od chýb a omylov, ľahostajnosti a zlých náklonností. Poopravte smer svojej cesty a vráťte sa tam, kde ste zišli z pravej cesty. Skontrolujte smer a cieľ, ktorý ako Kristovi nasledovníci máte pred sebou.
     Čo je tým smerom a cieľom? Smerom je Kristus, ktorý je Cesta, Pravda a Život a cieľom je Boh, iba v ktorom je naše opravdivé šťastie. Krásne to vystihol židovský filozof Martin Buber, ktorý píše, ako rabbi Menachen Mendel prekvapil svojich hostí otázkou: Kde býva Boh? Hostia odpovedali: Celý svet je plný Božej veleby. Rabbi si však dal inú odpoveď: Boh býva tam, kde pred ním nezatvorili dvere.
     Jánovo Odvráťte sa teda možno vystihnúť aj takto: Nezatvárajte pred Bohom dvere. Poviete si, že je to mimo nás, lebo v našich domoch ešte visia kríže a sväté obrazy. Je však Boh aj v našom konaní, v našich rečiach, vo výchove našich detí? Mnohí sa ráno síce aspoň prežehnáme, ale kde zostal Boh na našom pracovisku, v autobuse, v našej triede? V nedeľu ešte chodíme do kostola, ale aké malé dôvody stačia, aby sme si túto povinnosť nesplnili?! Nezavreli sme pred Bohom dvere?
     Svoje povinnosti voči Bohu berieme často na ľahkú váhu. Často tvrdíme, že to nie je zo zlomyseľnosti, ale z nedostatku času. Však ak niekto nemá čas, znamená to, že sa mu nechce. A komu sa nechce, ten má svoje záľuby niekde inde.
     Odvráťme sa teda od svojej ľahostajnosti, vráťme sa na cestu k Bohu a skontrolujme, či sú naše dvere pre neho otvorené. Nech aj tento týždeň je časom otvorených dverí pre Boha.