Archív Nedeľných čítaní a homílií

Narodenie Pána - rok C


     V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v po žehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“


Lk 2, 1- 14

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Šťastne sme sa dočkali vianočných sviatkov. Dnes v noci po celom svete sa v kresťanských chrámoch konali bohosluž¬by na uctenie pamiatky narodenia Božieho Syna. Akoby sa celý svet chcel pripojiť k radostnému spevu anjelov, ktorí sa zjavili nad Betlehemom. Iste mi dáte za pravdu, že niet radostnejších sviatkov pre malých i veľkých, ako sú Vianoce. Nikdy neznie anjelský chválospev: Sláva Bohu na výsostiach... tak slávnostne, ako dnes. Nikdy nespieva ľudské srdce tak nadšene, ako keď spieva: Narodil sa Kristus Pán... Táto radosť pretrváva už dvadsať storočí. Odkiaľ pramení? Z našej kresťanskej viery, že betlehemské Dieťa, ktoré leží v jasliach je Boh. Veď sám nebeský Otec o ňom prehlasuje slovami žalmistu: Ty si môj Syn, ja som ťa dnes splodil!
     Je to možne, aby sa Boh takto ponížil? Skôr by sme si predstavovali príchod Syna Božieho na tento svet s veľkou mocou a slávou, ako to má byť na konci sveta a nie tak ticho a nepozorovane. Keď však prišiel na svet, ako nepatrné die¬ťa, v chudobe a poníženosti, iste vedel prečo. Chcel spasiť všetkých ľudí, aj takých, ktorí nemajú ani strechu nad hlavou, preto sa im nemôže inak zjaviť, ako jednoduché betlehemské dieťa. To je aj výzva pre nás, ako sa máme pozerať na Krista - s čistým srdcom, bez predsudkov a pýchy.
     Dieťaťu sa zdá byť celý svet hračkou. Nech zoberie čokoľ¬vek do ruky - kus dreva, hrsť piesku, šatku..., so všetkým sa do¬káže hrať. Aj my, dospelí, máme sa učiť od detí tejto veľkej múdrosti. Veď k čomu možno prirovnať život? K veľkej hre. V detstve je to bezstarostná betlehemská hra a v dospelom veku hra pašiová. Pritom vôbec nezáleží, v akej úlohe vystupujeme, či ako otec, žiak, profesor..., ale ako hráme, ako svedomito plníme poslanie svojho stavu.
     Detskými očami sa pozerajme na Krista. Možno si povieme, že dieťa môže pevne veriť, pretože nemá ešte problémy, nepozná tvrdosť života a prudkosť pokušení. Je to síce pravda, ale iba čiastočná, lebo dieťa mnohým veciam nerozumie. Čo vtedy urobí? Pýta sa starších a múdrejších. To je rada aj pre nás. Pýtajme sa Ježiša s úprimným srdcom na príčiny všetkých vecí, na zmysel a konečný cieľ nášho života. Čím viac budeme premýšľať a prosiť o svetlo poznania, tým jasnejšie sa nám zjaví Boh.
     Náboženský spisovateľ opisuje osud istého muža, ktorý bol spočiatku dobrým človekom, manželom a otcom. Neskôr prepadol hmotárstvu a lakomstvu. Rodina trpela nedostatkom, ale on odkladal každú korunu do nedobytnej pokladnice, ktorá sa dala otvoriť iba na heslo. Heslo však časom zabudol a pokladnicu nemohol otvoriť. Z lakomstva predal aj svojho krásneho psa. Keď si poň prišiel nový majiteľ, pes s ním odmietal ísť. Nahnevaný lakomec ho začal biť, pes sa bránil a zahryzol sa mu do krku. Umierajúci lakomec chrčiac vzdychal: Bože, Bože... Vtedy si uvedomil, že heslo pokladnice bolo Boh. Už ale bolo neskoro.
     Aj nejeden súčasný človek zabudol na heslo Boh. Preto dnes pri rozžiarených stromčekoch si všetci spomeňme na skutočnosť, že Boh je láska. Vždy sa ho pridŕžajme a dovoľme mu, aby nás sprevádzal cestou nášho života.