Archív Nedeľných čítaní a homílií

Zjavenie Pána - rok C


     Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok: ,A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.’“ Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“ Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.


Mt 2, 1- 12

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     K základným ľudským vlastnostiam patrí, že sa chválime prácou. Človek rád podpisuje, čo urobil a necháva si patentovať svoje vynálezy. Na mnohých umeleckých dielach však podpis chýba, lebo ich autori hovorili, že každý ťah štetcom je aj ich podpisom.
     Boh-Stvoriteľ je tiež geniálnym umelcom. Jeho dielo, vesmír, stojí tu pred nami v celej kráse a zložitosti. Je tak veľký, že človek si nedokáže predstaviť ešte väčšieho autora, ako je Boh. Preto sa nám zjavuje, aby sme ho mohli poznať, milovať a poslúchať. Božie zjavenie je predmetom dnešného sviatku. Všimli ste si, ako sa Boh zjavuje? Nie v nadľudských, nadkozmických rozmeroch, lebo tak by sme ho nikdy nepochopili, ale zjavuje sa ako malé, bezbranné dieťa.
     Iste ste si všimli, že ľudia sa k Ježišovmu vstupu na svet stavajú rôznym spôsobom. Jednu skupinu predstavuje Herodes, ktorá neuvažuje inak, iba mocensky. Títo ľudia majú strach z Božích požiadaviek a prikázaní, boja sa o svoju moc, stránia sa konkurencie. Majú strach zo zjavenia, a preto sa uchyľujú k násiliu, ktorým chcú znemožniť Božie zjavenie sebe aj svetu.
     Ďalšiu skupinu tvoria tí, ktorí pri zjavení sklamali – kňazi a odborníci na náboženské vedy. Poznajú presné informácie, ale do Betlehema sa nevyberú. Sú predchodcami mnohých dnešných kresťanov, ktorí boli v Kristovi pokrstení, nosia jeho meno, ale podľa neho nežijú.
     Inú skupinu tvorí tí, ktorí nesklamali – pastieri a mudrci, ktorí neboli odborníkmi na náboženstvo, ale uveria tomu neobyčajnému, čo počuli a videli a kráčajú do Betlehema.
     To je posolstvo dnešného sviatku. Zjavenie Pána nie je iba dávna dejinná udalosť. Boh sa chce zjavovať svetu stále skrze tých, ktorí v neho uverili. Hviezdou pre pohanov máme byť my. Tak o tom hovorí Ježiš: Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach. Problémom mnohých kresťanov je, že nedokážu ukázať svoju vieru iným. Pravdou je, že pravdy obsiahnuté v Katechizme mnohí nedokážu vysvetliť, nemajú danosť prednášať či osloviť svojimi rečami, ale svojím životom prežívať vieru, to môže každý. Napríklad, cez pekne prežívaný život s ľuďmi a pred ľuďmi, aby sa v našej dobrote ukazovala Božia dobrota, v našej vľúdnosti Božia vľúdnosť, v našej láske Božia láska. Koľko máme denne možností zjavovať svetu a ľuďom okolo nás Boha?
     Jedného dňa stretol rehoľník človeka, ktorý sa mu chválil, aký je dobrý. Chudobným dáva časť svojho majetku, ujíma sa zajatých a dva razy v týždni navštevuje chorých. Rehoľník ho počúval a potom mu povedal: Si dobrý! Ale choď a opýtaj sa tvojej ženy, čo si o tebe myslí, tvojich detí, ako ťa vnímajú, tvojich príbuzných, čo od teba očakávajú, tvojich susedov, čo si o tebe rozprávajú a tvojich kolegov, ako o tebe zmýšľajú. Potom príď a porozprávaj mi, aký si dobrý.
     Byť Božím svedkom neznamená iba o sebe rozprávať, ale je potrebné to žiť, aby všetci okolo nás to videli. Boh sa totiž nechcel zjaviť len na prvé Vianoce, alebo pri návšteve troch mudrcov, ale chce sa zjavovať aj nášmu svetu, našim súčasníkom, skrze nás.
     Naučme sa každý deň zakončiť spytovaním svedomia a pouvažovať, ako ma hodnotí moje okolie, či z mojich skutkov a správania som mu zjavil Boha.