Archív Nedeľných čítaní a homílií

6. nedeľa „cez rok“ - rok C


     Ježiš s Dvanástimi zostúpil dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. On uprel oči na svojich učeníkov a hovoril: „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! Veď to isté robili ich otcovia prorokom. Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu! Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať! Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať! Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom!


Lk 6, 17. 20- 26

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Niet vari na svete človeka, ktorý by netúžil po šťastí, úspechu, obdivu… Túžba ľudí byť blaženými je v nich odpradávna. Už starí Gréci chceli dosiahnuť kalogakatiu – čiže umenie dobre a blažene žiť.
     Možno do týchto myšlienok zaznieva ako studená sprcha Ježišova predstava o blaženosti. Sú to totiž veci v úplnom protiklade s našou predstavou. Preto sa možno aj v duchu spýtame: Pane, to naozaj myslíš vážne? Sú podľa teba blažení chudobní, hladní, plačúci a nenávidení? Môže byť toto blaženosť?
     Všimnime si, čo je blaženosť.
     Svätý Tomáš Akvinský o nej hovorí ako o konečnej dokonalosti človeka.
     Sväté písmo o nej píše, že spočíva v Bohu, ktorý je posledným cieľom človeka.
     Katolícka morálka hovorí, že v širšom zmysle blažený je ten, kto sa usiluje žiť bez ťažkého hriechu, teda v spojení s Bohom. Túto blaženosť Ježiš sľubuje všetkým ľuďom, ktorí v neho veria a potvrdzuje to aj Biblia, najmä evanjeliá a listy apoštola Pavla.
     My ale vieme, že samotná viera z našej strany nestačí a treba ju čímsi podložiť.
     V prvom rade plnením Božej vôle. Ježiš o tejto podmienke jasne hovorí: Nie každý, kto mi hovorí: „Pane, Pane,“ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.
     Ďalšia podmienka je vytrvalé znášanie životných skúšok a ťažkostí. O tejto téme veľa píše svätý Jakub: Blahoslavený muž, ktorý vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života, ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú.
     Ježiš v dnešnom evanjeliu ide celkom do konkrétností, keď hovorí, aké čnosti od nás očakáva: pokoru, tichosť, miernosť, trpezlivosť, čistotu srdca, milosrdenstvo. Je to naozaj pravý opak toho, čo od nás čaká svet: pýchu, egoizmus, blahobyt, nemiernosť…
     Ježišove blahoslavenstvá sú realitou, cez ktorú nás chce získať pre svoje kráľovstvo. Nemá záujem z nás robiť slabochov, s ktorými si každý robí, čo chce, ale si želá, aby sme pred ním zostali vždy trpezliví a odkázaní na neho. Jasne to potvrdil slovami: Bezo mňa nič nemôžete urobiť.
     V povesti starého severského rodu Bjordalovcov je hlavnou postavou starý Dag, ktorý sa v živote viac pridŕžal zásad sveta, ako Krista. Keď cítil, že jeho život sa chýli ku koncu, zavolal si nevestu a povedal jej: To, o čo sa my usilujeme, je blaženosť v tomto živote a nie vo večnosti. K blaženosti vo večnosti vedie len jedna cesta, cesta do vnútra, cesta cez dobrotu srdca. Niet inej cesty okrem Krista. Koľko ľudí hľadá blaženosť na nesprávnom mieste? Nepatrím medzi nich aj ja?
     Poďakujme Ježišovi za jeho slovo a vpíšme si hlboko do srdca, že jediná blaženosť pre nás je vlastniť Krista tu i vo večnosti. Snažme sa v budúcom týždni vynikať v tých čnostiach, ktoré od nás požaduje Ježiš, lebo iba ony nás urobia blaženými.