Archív Nedeľných čítaní a homílií

12. nedeľa „cez rok“ - rok C


     Keď raz Ježiš osamote modlil a boli s ním učeníci, opýtal sa ich: „Za koho ma pokladajú zástupy?“ Oni mu odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.“ „A vy ma za koho pokladáte?“, opýtal sa ich. Odpovedal Peter: „Za Božieho Mesiáša.“ Ale on im dôrazne prikázal, že to nesmú nikomu povedať, a dodal: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“ A všetkým povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.


Lk 9, 18- 34

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Temer každú sobotu môžeme byť v našich kostoloch účastní na uzatváraní sviatostného manželstva. K tomu, aby dvaja ľudia vstúpili do manželstva je veľmi potrebné, aby sa dobre poznali. Preto je správne, ak sa pred sobášom dlhšie poznajú, dôverujú si a majú sa radi. Hoci spolu chodia niekedy aj niekoľko rokov, ich vzájomné poznanie nie je ešte dôkladné, lebo ono prebieha prakticky cez celý život.
     Čosi podobné môžeme aplikovať aj naše poznanie Ježiša Krista. Tiež je postupné a trvá celý život. Môžeme to pozorovať aj u apoštolov. Ich poznanie Pána začínalo otázkou: Pane, kde bývaš? A Ježiš im odvetil: Poďte a uvidíte. Oni šli a v ten deň zostali u neho. Po tomto úvode dostávajú od Ježiša pozvanie, aby ho nasledovali. Nato zanechali všetko a odišli za ním. Počas chodenia spolu s Ježišom iste odznelo veľa rozhovorov, diskusií a vysvetľovaní, počas ktorých ho spoznávali a uvedomovali si, že je iný, ako ostatní ľudia. Úryvok z dnešného evanjelia potvrdzuje, že učeníci rástli v poznávaní Pána, lebo na jeho otázku: A vy ma za koho pokladáte? Peter odpovedal: Za Božieho Mesiáša. Ale ani tu sa neskočil proces poznávania Ježiša, lebo pokračoval pri jeho odsúdení a ukrižovaní aj po jeho smrti, zmŕtvychvstaní a zoslaní Ducha Svätého.
     My sa tiež máme podobať apoštolom v neustálom spoznávaní Krista. Radí nám to aj klasický katechizmus, ktorý na otázku: Na čo sme na svete, odpovedá: Aby sme Boha poznali, jeho milovali, jemu slúžili, a tak boli spasení. Čo to pre nás znamená? Celý život máme spoznávať Krista, cez jeho slovo, teda cez rozjímavé čítanie Svätého písma. Ako máme tomu rozumieť? Keď sa pozrieme okolo seba, vidíme, že každý zamestnávateľ dnes vyžaduje aj patričné vzdelanie od svojich zamestnancov. Kde kedysi stačilo základné vzdelanie, dnes sa požaduje stredoškolské, kde kedysi stačilo stredoškolské, dnes sa žiada vysokoškolské a samozrejme aj prax v odbore. Keď teda synovia tohto sveta požadujú patričné vzdelanie pre vykonávanie určitej práce, prečo by sme my, synovia svetla, mali byť zaostalí v poznaní Krista? Prečo by sme my, dospelí ľudia, mali v náboženských vedomostiach zostať na úrovni prvoprijímajúceho dieťaťa? Bohužiaľ, koľkí z veriacich, sú na takejto náboženskej úrovni?! Iste súhlasíme, že je to veľká chyba. Svätý Hieronym vravieval: Neznalosť Písma, je neznalosťou Krista!
     Poznanie Písma veľmi pomáha, ba doslova koná zázraky. Niekoľko slov z Matúšovho evanjelia rozhodlo o ďalšom živote sv. Františka z Assisi. Úryvok z listu sv. Pavla Rimanom zatriasol životom sv. Augustína tak silno, že sa dal pokrstiť a zmenil sa. Sv. Ignác z Loyoly práve vďaka Písmu a životopisom svätých zanechal svetácky spôsob života, úplne sa oddal Bohu a všetko konal na jeho väčšiu slávu. Na túto skutočnosť reagujú aj mnohé svetové náboženské organizácie, ktorých Biblie alebo aspoň citáty z nej vo forme kalendárikov, diárov, pohľadníc... putujú do hotelových izieb, nemocníc, charitatívnych ústavov a väzníc, aby každý, kto má záujem si mohol čosi prečítať zo Svätého písma. Vo svete je rozšírené dielo s názvom Opus Maria, ktoré každý mesiac určuje stať z Biblie a spolu s krátkym komentárom ju dáva veriacim, aby počas mesiaca sa usilovali vybranú stať žiť a nazývajú ju Slovom života.
     Rozumieme, čo Pán od nás žiada? Aby sme ho lepšie poznali a pravidelným štúdiom Písma neustále prehlbovali svoje vedomosti o ňom. Preto pouvažujme dnes nad tým, ako často čítam Sväté písmo. Zapájam do neho celú rodinu? Prečítali sme spoločne aspoň evanjeliá? Rozjímam na Knihou kníh?
     Počujme, čo pri zjavení povedal Pán sv. Gertrúde: Uver, že najcennejšia relikvia, ktorú som zanechal na zemi, sú slová mojej lásky. Slová, ktoré vyšli z môjho láskavého srdca. A počujme ešte, vyznanie sv. Augustína: Bože, nechže tvoje Sväté písmo ostáva mojou čistou rozkošou až do posledných chvíľ. Daj, aby som sa v tvojich svätých knihách nikdy nezmýlil a nikdy ich nezneužil. Spomeňme tiež akademického maliara a národného umelca Mudroňa, ktorý mal na nočnom stolíku Sväté písmo a pred spánkom si vždy z neho čosi prečítal a s myšlienkami naň aj usínal.
     Dajme si aj my také krásne predsavzatie, že denne si z Biblie prečítame čo len zopár viet. Budeme tak Ježiša lepšie spoznávať, osvojovať si jeho názory a on bude takým spôsobom vylepšovať náš život.