Archív Nedeľných čítaní a homílií

21. nedeľa „cez rok“ - rok C


     Ježiš cestou do Jeruzalema prechádzal mestami a dedinami a učil. Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“ On im povedal: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: „Pane, otvor nám!“ A on vám povie: „Ja neviem, odkiaľ ste!“ Vtedy začnete hovoriť: „Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.“ Ale on vám povie: „Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!“ Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von. A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými.“


Lk 13, 22- 30

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Skúsme sa zamyslieť nad tým, okolo čoho sa krútia naše rozhovory so známymi alebo s členmi rodiny. Či nie sú najčastejšie o susedoch, kolegoch…, kto čo kúpil, kde bol, ako žije, koľko zarába… Naše rozhovory sa obyčajne zameriavajú na iných ľudí a pritom zabúdame na staré známe: Staraj sa sám o seba. Najskôr si zameť pred vlastným prahom, až potom pred prahom svojho blížneho.
     Človek, o ktorom je reč v dnešnom evanjeliu, akoby nám z oka vypadol. Nezaujíma sa o seba, ale o iných. Aj preto sa Ježiša opýtal: Pane, je málo tých, čo budú spasení? Ježiš mu neodpovedá priamo, akoby mu chcel povedať: Čo sa staráš o matematické či štatistické počty, akoby ti číselné údaje niečo pomohli. Nepýtaj sa, koľkí dosiahnu spásu, ani kto ju dosiahne, ale ako ju dosiahneš ty! Povedal to týmito konkrétnymi slovami: Usilujte sa vojsť tesnou bránou.
     Podľa niektorých vykladačov Svätého písma jedna zo vstupných brán do Jeruzalema bola naozaj taká úzka, že bohato naložené ťavy nemohli cez ňu prejsť. Túto bránu volali aj Ucho ihly. Spomeňme si na Ježiša, keď o nej hovorí: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva. Človek z dnešného evanjelia sa vlastne pýtal, koľkých nechá Boh vstúpiť do neba, koľkých zastaví „colná kontrola“ pred jeho bránami a kto bude dávať povolenie na vstup do neho. Ježišova odpoveď je krásna: Vstup je voľný! Žiadne formality, obmedzenia, úplatky a poplatky… žiadni colníci alebo úradníci. Prekážka je iba jedna – tesná, úzka brána. Čo tým Ježiš myslel?
     Odpoveď nám dáva svätý Augustín: Ten, ktorý ťa stvoril bez teba, nechce ťa spasiť bez teba. Máme sa usilovať o našu spásu. Pekný výraz na to má gréčtina: agonizatomai, ktorý sa dá preložiť ako namáhavé, vytrvalé a prísne cvičenie, ktoré vidíme u vrcholových športovcov. Je to úsilie proti hriechu, snaha premôcť sám seba, ochota žiť vznešený a čnostný život. Iste všetci súhlasíme, že tu sa treba naozaj veľmi usilovať. Sami dobre vieme, aké problémy máme s hriechom, ako ťažko sa ho dokážeme zbaviť, koľko síl a námahy nás stojí bojovať proti nemu. Preto je nutné dokázať kontrolovať už aj svoje myšlienky, ktoré tiež musia prejsť tesnou bránou. V mravnom živote je nutné podporovať dobré myšlienky a zlé premáhať. Francúzsky spisovateľ Bernanos v románe Pod satanovým slnkom to zdôvodňuje takto: Hriech zriedka vniká do nás násilím, ale skôr ľsťou. Vchádza dnu ako vzduch, nemá tvár, farbu ani chuť, ale potom vie si ich všetky osvojiť.
     Iste všetci máme podobnú skúsenosť – najskôr nás napadne myšlienka, po nej príde živá predstava, potom sa prebudí zmyslový zážitok a nakoniec súhlas. Ježiš preto spomína prechod cez tesnú bránu, aby to, čo je zbytočné, čo nás ohrozuje a zaťažuje, dokázali sme dať preč. Sebakontrolou sa v nás budú prebúdzať dobré sily, vyjasní sa naše poznanie a posilní sa vôľa.
     Rabín Lévi hovorí: Je zakázané mať zlé myšlienky. Mozog človeka je svätyňa, v ktorej je uložená skrinka s tabuľami Zákona. Keď dovolíme, aby do neho vošli zlé myšlienky, postavíme do svätyne modly. Aj z týchto slov vyplýva, ako veľmi si treba strážiť myšlienky. Na to reaguje aj svätý Pavol: Napokon, bratia, myslite na všetko, čo je pravdivé, čo je cudné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je milé a čo má dobrú povesť, čo je čnostné a chválitebné! A Boh pokoja bude s vami.
     Ako sa však staviame k zlým myšlienkam? Často proti nim vôbec nebojujeme, lebo sú nám príjemné a necháme sa nimi unášať vo vedomí, že nik ich nevidí, nik o nich nevie. Ale dajme pozor! Boh ich vidí a pozná! A skôr--neskôr sa prejavia aj na vonkajšom správaní človeka. Na každom je časom dobre vidieť v čom žije, na čo myslí, po čom túži… Prezradia ho jeho slová a spôsob života.
     Ktosi však môže namietať, že nech sa akokoľvek usiluje, zlé myšlienky ho stále prenasledujú. Ako tu poradiť? Treba ich odmietať, nesúhlasiť s nimi, a keď raz povieme: NIE!, Boh to vidí. Aj keď zlé myšlienky hneď neodídu, nemôže to byť hriechom, keď sme raz vyriekli NIE! Musíme sa však snažiť pohybovať v takom prostredí, aby sme si hriešne myšlienky úmyselne neprivolávali. Treba sa vyhýbať zlej spoločnosti, vyberať si vhodnú literatúru, časopisy, filmy, divadlá, internetové stránky… Naučme sa žiť v Božej prítomnosti, uvedomovať si, že pred Bohom sa nedá schovať a nezatvorí „oči“, keď konáme zlo, ale je stále pri nás a s nami.
     Skúsme v tomto týždni dôslednejšie kontrolovať svoje myšlienky aj zmýšľanie o sebe i o druhých. To, čo je zlé a hriešne, zahoďme ďaleko od seba, aby sme nezaťažení takou batožinou mohli raz prejsť tesnou bránou do nebeského kráľovstva.