Archív Nedeľných čítaní a homílií

29. nedeľa „cez rok“ - rok C


     Ježiš rozpovedal učeníkom podobenstvo, ako sa treba stále modliť a ne¬ochabovať: “V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: „Obráň ma pred mojím protivníkom. Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: „Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.“ A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“


Lk 18, 1- 8

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Denne počúvame výzvy k zodpovednosti. Máme byť zodpovední v práci, v rodine, v manželstve, v politike, vo výchove, na cestách. Zodpovedných ľudí si iní vážia. Nezodpovední strácajú na dôveryhodnosti, aj keď istý čas sú v popredí, skôr či neskôr sa príde na ich nezodpovednosť a ľudia im prestanú veriť.
     Zodpovedná bola vdova z dnešného evanjelia a zodpovedný bol aj Mojžiš v dnešnom prvom čítaní. Obaja vedeli, ako veľmi záleží na veci, ktorú robia. Vdova potrebovala ochranu, preto vytrvalo prosila sudcu, aj Mojžiš potreboval ochranu pre svoj národ, aby ho neporazili Amalekiti. Obaja prosili. Vdova sudcu a Mojžiš Boha. Dnešné čítania nás teda napomínajú, aby sme boli pri modlitbe vytrvalí a zodpovední.
     Možno vás to prekvapí, a v duchu sa pýtate, ako súvisí modlitba so zodpovednosťou? Aby sme to lepšie pochopili, vráťme sa ešte k dnešným čítaniam. Mojžišove zdvihnuté ruky k Bohu zabezpečovali jeho ľudu stálu bojovú prevahu. Ak ich spustil nadol, prehrávali. Tu bola Mojžišova zodpo¬vednosť. Uvedomoval si, že ako Boží služobník, ktorý má viesť svoj národ, musí byť mužom modlitby za svoj národ. Vedel, že bez Božej pomoci, by jeho národ boj prehral. Podobne sa správa aj vdova. Nevieme, v čom sa jej stala krivda, ale pretože nemala manžela, tak sa musela brániť sama. V jej správaní sú tri dôležité veci: presne vedela, kto jej môže pomôcť, prosí naliehavo, prosí vytrvalo. Aj jej „prosba-modlitba“ k sudcovi je zodpovedná.
     Teraz si všimnime reakciu na zodpovednú modlitbu. Mojžišove zdvihnuté ruky prinesú Izraelitom víťazstvo, Boh odmení jeho zodpovednú modlitbu. Aj sudca, ktorý sa Boha nebál a ľuďmi pohŕdal, vypočuje ženu a pomôže jej, aby mal od nej pokoj a aby ho nezahanbila. Ježiš, aby snáď jeho poslucháči si nemysleli, že hovorí len o dajakom sudcovi, povedal im: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Hovorím vám: Zaraz ich obráni.“ Jeho slová, bratia a sestry, nás učia, že naša modlitba má byť pravidelná a vytrvalá, čiže zodpovedná.
     Každý má svoje ťažkosti a problémy. Každý z nás má svoje zlozvyky, ktoré ho už dlho trápia. Máme deti alebo príbuzných, ktorí sa vzdialili od Boha a nemajú silu, ani chuť sa k nemu vrátiť. Kto nám pomôže v tejto situácii? Len Boh. Krásne to potvrdzuje aj dnešný žalm: „Pomoc mi príde od Pána, ktorý stvoril nebo i zem. Nedovolí, aby sa ti noha zachvela, nezdriemne ten, čo ťa stráži. Nedrieme veru, ani nespí ten, čo stráži Izraela. Pán ťa stráži, Pán je tvoja záštita po tvojej pravici. Za dňa ťa slnko nezraní ani mesiac za noci. Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého; Pán ti bude chrániť život. Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod odteraz až naveky.“ Áno, takýto je náš Pán, ku ktorému sa modlíme. Je ten istý, ktorého vzýval Mojžiš a Izraeliti zvíťazili. Sám Ježiš nás povzbudzuje k zodpovednej modlitbe: „Či Boh neobráni svojich vyvolených? Či bude k nim nevšímavý?“
     Niekto môže namietať a my, kňazi, túto námietku denne počúvame: „Toľko rokov sa modlím, a pomoc neprichádza.“ Ako tu reagovať? Treba si uvedomiť, že Božia odpoveď na naše potreby môže byť trojaká: „áno“, „nie“ alebo „počkaj“. Ale v každom prípade je to najlepšia odpoveď pre náš život. Lebo je to Pán, čo nám ho chráni. Neskôr pochopíme, že aj Božie „nie“ na našu modlitbu, bolo správne. Žiadali sme niečo, čo nám bolo z vyššieho hľadiska a pre večnosť neužitočné. Často Boh neodpovedá hneď na naše modlitby, ale chce nás nechať čakať. Prečo? Chýba mu snáď moc urobiť to? Alebo mu chýba ochota, pomôcť nám? Nie, iste nie! Ak tu čosi chýba, tak je to naša dispozícia prijať dar. Preto preskúmajme prosby v svojich modlitbách, či sú naozaj také naliehavé, ako to bolo u vdovy z podobenstva. Alebo je to len tak všeobecne Bohu predložený problém, v ktorého splnenie aj tak len hmlisto veríme? Boh nás necháva prosiť aj dlhší čas, aby sa nám stal problém tak naliehavý, že budeme dňom i nocou k nemu volať. Vtedy nás obráni, vtedy si to budeme vážiť.
     Istý muž spomínal, ako sa dostal k viere v Ježiša a ako sa potom modlil za svojich súrodencov, aby aj oni spoznali Krista. Hovorí: „Jeden brat sa obrátil po dvoch rokoch mojej modlitby, ďalší po dvanástich a tretí až po dvadsiatichpiatich.“ Vidíte, bratia a sestry, táto modlitba bola vytrvalá, veď on sa dvadsaťpäť rokov modlil za svojich súrodencov! Presne vedel, čo od Boha potrebuje. Jeho modlitba bola zodpovedná, a k takej modlitbe nás vyzýva aj svätý Hilár: „Či nás Boh vyslyší alebo nie, len vytrvajme v modlitbe.“
     Boh má pripravený dar na základe našej modlitby, ale prijímateľ daru musí dôjsť v živote až tam, kde mu Boh ten dar podá. Dnes sme sa z Božieho slova dozvedeli, že Boh je našim Ochrancom, on je Strážcom nášho života. On nenechá nevypočutú ani jednu modlitbu, ale obráni vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou. Vytrvajme v modlitbe za seba i za iných, majme akoby stále pozdvihnuté ruky s Mojžišom, lebo ináč prehráme všetky boje. Náš život na zemi je neustály boj, ktorý nemôže byť prehrou, keď veríme, že môžeme vždy počítať s Bohom. O takúto vytrvalú a zodpovednú modlitbu sa usilujme aj v nastávajúcom týždni.