Archív Nedeľných čítaní a homílií

4. pôstna nedeľa - rok C


     K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: „Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.“ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: „Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.“ I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: „Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojim synom.“ Ale otec povedal svojim sluhom: „Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“ A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: „Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.“ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: „Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.“ On mu na to povedal: „Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“


Lk 15, 1- 3. 11- 32

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Iste mi dáte za pravdu, že okolo nás jestvuje veľa pokušení, ktoré na nás pôsobia a ľahko sa nimi necháme zvábiť v klamnej predstave lepšieho života či väčšieho šťastia. Mnohí sa preto dajú omámiť kariérou, peniazmi, drogami, sexom…, len aby sa mali lepšie, boli zaujímaví a obdivovaní v spoločnosti. Lenže po čase človek príde na to, že tieto lákadlá ho pripravia o zdravie, pokoj, radosť, ba často aj o život.
     Podobné lákadlo pocítil aj syn z dnešného evanjelia. Bol mladší, a tak by sme povedali, že trpel „mladíckou nerozvážnosťou“. Zatúžil po peniazoch, obdive a bezstarostnom živote. Kvôli tomu opustil domov, rodičov, brata, aby našiel niečo nové, zaujímavé a dobrodružné. To sa mu spočiatku aj podarilo, ale napokon skončil pri sviniach.
     Ježiš adresoval podobenstvo farizejom, aby im dal odpoveď na otázku, prečo sa stretáva s hriešnikmi a jedáva s nimi. Iste by to však hneď nepochopili, preto im najskôr vysvetlil, prečo sa človek stáva hriešnikom a napokon končí pri sviniach. Hovorí, že ako sa niekto stáva závislý na drogách, tak sa hriešnik stáva závislý na hriechu a v podobenstve vykresľuje tri stupne závislosti.
     Prvý stupeň je túžba po nezávislosti. V podobenstve je vyjadrená ľahkým získaním majetku a odchodom z domu od otca. Kandidát na hriešnika je presvedčený, že nepotrebuje Boha-Otca, ale mu úplne stačí, keď má majetok a ten vlastne povýši na svojho boha.
     Druhý stupeň je radosť z hýrivého života. Z kandidáta na hriešnika sa stáva opravdivý hriešnik, ktorý prestáva zachovávať všetky náboženské pravidlá. Vôbec sa neštíti pre to obetovať všetko najcennejšie, čo má – ľudskú hrdosť a dôstojnosť.
     Tretí stupeň je stav, kedy sa z človeka stáva troska. Ak nechce zomrieť, musí pásť aspoň svine. Žije na okraji spoločnosti, odkázaný na milosť a nemilosť iných.
     Ale pozor! Ježiš tu ešte nekončí!
     V druhej polovici podobenstva predstavuje projekt záchrany hriešnika. Ak je ešte schopný uvedomiť si svoj stav, ak je schopný spomenúť si na to, ako žil predtým, ak je schopný zaplakať nad svojou situáciou, ak je schopný znova sa vrátiť k Otcovi – je zachránený. Boh ho čaká s otvoreným náručím, aby ho znova prijal. Práve preto sa Ježiš stretával s mýtnikmi a hriešnikmi, aby im povedal neslýchanú vec, že Boh ich stále miluje a čaká na ich obrátenie, aby im mohol odpustiť.
     To isté chce Ježiš povedať aj nám, aj nás chce osloviť dnešným podobenstvom, aby sme sa dokázali k nemu vrátiť. Možno si v duchu povieme: Ale to nie! Ja iste nie som taký, ako syn z podobenstva! Možno je to aj pravda, že nie sme takí, ale pokorne si doznajme, že hrešíme všetci. Každý náš hriech je novou ranou do Ježišovho Srdca, je strelou, namierenou proti Bohu, ktorej zásah však zničí iba nás. Treba preto skončiť so zlým vzťahom medzi nami a Bohom, treba mu podať ruku vo sviatosti zmierenia. On na ňu čaká, chce nás objať a odpustiť nám. Tejto skutočnosti verme, prežívajme ju a zvestujme aj iným.
     Staré grécke báje hovoria o morských vílach, ktoré sa volali Sirény. Tie mali ženskú hlavu a vtáčie telo. Čarovným spevom lákali moreplavcov k svojmu ostrovu, kde ich potom nechávali stroskotať na podmorských skaliskách.
     Možno aj my sme podľahli hlasu rôznych Sirén, ktoré chceli „zabiť“ našu dušu a snáď sme to aj oplakali a oľutovali. Ak sme to ale doteraz neurobili, neváhajme a nečakajme! Bolo by hrozné, keby niekto v špine, ktorú symbolizujú svine z podobenstva, chcel naďalej žiť, a nakoniec aj zomrieť. Nehovorme: Nikoho som nezabil, nič som neukradol – tak aké hriechy?! Pozorne skúmajme svoju dušu, vyhľadajme hriechy, oľutujme ich a vyznajme sa z nich. Úprimne Bohu povedzme: Otče, zhrešil som… Nech aj o nás vyriekne krásne slová: … bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.