Archív Nedeľných čítaní a homílií

Sviatok Zjavenia Pána– rok C



     Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok: ,A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.’“ Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“ Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.


Mt 2, 1- 12

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

     Sú aj medzi nami ľudia, ktorí veria rôznym falošným prorokom a zjaveniam, pričom ich bludné a pomýlené názory šíria ďalej. Dnes sme však prišli do chrámu, aby sme oslávili skutočné zjavenie – Zjavenie Pána. V ňom sa ľudstvu zjavil sám Boh.
     To, čo sme počuli v evanjeliu, nie je iba milá udalosť z Ježišovho detstva, ale je to čosi viac, je to tajomstvo. Všetko, čo zakúsili a prežili mudrci od východu, neustále sa opakuje v živote tých, čo úprimne hľadajú Boha.
     V dnešnej bohoslužbe zaznievajú prorocké slová: Pozdvihni oči a dívaj sa navôkol: títo všetci sa zhromaždili, prišli k tebe; zďaleka prichádzajú tvoji synovia a tvoje dcéry nesú v náručí. Lebo k tebe sa obráti bohatstvo mora, poklady národov prídu k tebe. Záplava tiav ťa pokryje, ťavätá z Madiánu a Efy; prídu všetci zo Sáby, zlato a kadidlo prinesú a zvestujú Pánovu slávu. A odpoveď na tieto slová volá sám Ježiš: Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Znamením Mesiášovej osoby je aj to, že priťahuje k sebe všetkých ľudí, pastierov aj mudrcov, neskôr židov i pohanov, jednoduchých aj učených, dospelých i deti…
     Aj my sme tu ľudia rôznych vekových skupín, majúci rozdielne vzdelanie, postavenie, hovoriaci rôznymi jazykmi a majúci rozličné zvyky. Všetkých nás na toto miesto priviedlo hľadanie jedného dieťaťa. Aj my sme sa cestou vypytovali, kde je novonarodený kráľ. Hľadáme svojho kráľa a svoje kráľovstvo po celý život, od detských hier, až po dlhé večery v starobe.
     Dnešná bohoslužba hovorí o hľadaní ešte výrečnejšie. Mudrci sa vydajú hľadať Kráľa a jeho kráľovstvo. Putujú púšťou, cudzími krajinami, vypytujú sa a vytrvalo hľadajú. Ich cesta je osvietená svetlom spásy o ktorom si boli istí, že neklame. Aj na nich sa spĺňa prisľúbenie dané Ježišom: Hľadajte a nájdete. Hľadali pravdu a našli ju, hľadali Krista a našli ho, hľadali spásu a dostali ju. Božie pozvanie vyčítali z pohybu nebeských telies. Od neobyčajného prírodného javu ich cesta viedla k Božej veľkosti a dobrote, viedla k Bohu, záchrancovi a kráľovi ľudských sŕdc. Videli hviezdu a opustili hvezdárske pozorovania, vydali sa na cestu a prišli až do Jeruzalema, mesta Božích prisľúbení. Boli to úprimní ľudia, ktorí mali oči na pozeranie, uši na počúvanie a kolená na zohýbanie.
     Aj nám množstvo hviezd rozpráva o Bohu. Pre niektorých môže byť hviezdou veda, pre iných umenie, pre ďalších otec či matka, brat, sestra, priateľ, manželka, deti… Všetko, čo je ľudsky šľachetné sa môže stať hviezdou, ukazujúcou na Boha, svetlom vedúcim k Spasiteľovi. Vtedy, keď prežívame veľké šťastie, keď zakúsime veľkú dobrotu, ale aj keď cítime veľký bôľ a smútok, mali by sme si povedať: Teraz som uzrel jeho hviezdu, Boh ma volá, aby som sa mu prišiel pokloniť.
     Ježišov príchod na svet vyvoláva rozdielne reakcie. Pastieri a mudrci ho hľadajú, pýtajú sa na neho, radujú sa, keď ho nájdu, klaňajú sa mu a prinášajú dary. Herodes a jeho okolie sú prekvapení, prestrašení, pretvarujú sa, pritom však snujú plány ako ho odstrániť. Stretnutie s Ježišom vyvoláva údiv aj dnes. U mnohých je to údiv radosti, u iných zasa nepokoja a strachu. V takej chvíli každý hľadá dajaké východisko, dajakú cestu. Jedni si volia cestu k Pánovi, iní sa dajú na cestu, ktorá ho obchádza, lebo nechcú mať s ním nič spoločné. Veľmi pekne to vyjadril staručký Simeon: On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať.
     Konečne sú v cieli. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. Dali tú poslednú a najlepšiu odpoveď na Božie zjavenie: úctu, poklonu a obetu. A hoci hviezda prestala svietiť a stratila sa vo vesmírnych diaľavách, svetlo viery im svietilo neustále a Boh ich od tej chvíle viedol inou cestou.
     Aj v našom živote prídu chvíle, keď zreteľne poznávame a ešte živšie prežívame Ježišovu blízkosť. Vtedy aj my zastaňme v tichej úcte, padnime na kolená a klaňajme sa mu.
     Známy francúzsky spisovateľ François Mauriac (1885 – 1970) ako 77-ročný napísal v knihe s názvom „V čo verím“: V dejinách sa čosi skutočne stalo. Kristus je skutočnosť. Môžete ho vyhlasovať za mýtus, ale tým ho neodstránime. To nie je odpoveď.
     Dnes prežívame mimoriadnu chvíľu, keď nás sem priviedla hviezda viery. Ježiš Kristus – Skutočnosť, je tu medzi nami a čaká, čo urobíme. Pokloňme sa mu a podajme mu dary chleba vína, ktoré on vezme a premení na svoje Telo a Krv. Je to dar našich sŕdc, ktorý on vezme a premení podľa svojho Srdca.